Gay vzťah nie je zlo, ale pred vstupom doň skús splniť tri podmienky

Istý mladý muž sa ma opýtal, čo mám stále proti tomu, aby žil so svojím partnerom šťastne až do smrti, prečo musím mladým kresťanom spôsobovať výčitky, či by nebolo užitočnejšie so sklonenou hlavou odísť z verejného priestoru pri problematike homosexuality a priznať si svoju pomýlenosť a prehru.

Mám sa volať synom Boha, ktorý v zhromaždení budí strach, je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú (Ž 89, 8) a pred takýmto Bohom mám obrovskú bázeň. Až sa zdráham volať sa jeho synom, lebo to vnímam ako obrovskú zodpovednosť. Zároveň je to česť, ktorú neviem nikdy splatiť. Do môjho srdca bolo cez veľa bolesti vložené nejaké poznanie, o ktorom sa až v nebi dozviem, či bolo Božím alebo mojím vlastným. Neprišiel som bojovať, bojovať v mene Boha a už vôbec nie v mene seba. Nezaslúžim si bojovať v mene Boha a v boji vo svojom mene by som bol iba na smiech. Dívam sa na homosexuálny partnerský vzťah v láske a vernosti v kontexte a nemyslím si, že by homosexuálne partnerstvo bolo niečo, proti čomu by sa bolo potrebné v kresťanskom či konzervatívnom svete búriť. Opak často svedčí o nepoznaní Boha ani homosexuality. Boh nepotrebuje pomoc človeka, ak chce povstať proti tým, ktorí prestupujú jeho zákon. A keby ľudia poznali homosexualitu, viac by sa milovali, nepotrebovali by bojovať proti homosexuálom a ich aktivitám.

Vo všeobecnosti je akýkoľvek vzťah dvoch dospelých ľudí odrazom ich vnútornej zrelosti. Tam nemá dosah spoločenská akceptácia ani právna podpora zväzku. Ale vždy mladým ľuďom hovorím nasledovné:

Je jedno, či budem alebo nebudem vo verejnom priestore. Loď plná mladých ľudí, ale bez kapitána, už nabrala jasný smer. Predstav si, ako sa táto loď s ostrou prednou hranou smeje, keď sa pred ňou v jej plnej rýchlosti zjaví môj malý nafukovací čln. Myslel som si, že píšem pre mladých ľudí, ktorých kapitánom je Boh. Pre nich by ale bolo moje písanie zbytočné tiež, lebo ak veria kapitánovi, on sa o nich postará lepšie ako moje texty či môj záujem o zmenu. A je s nimi stále, ja nie. Je dokonalý a ja by som sa vo svojej ničote ani nemal odvažovať prihovárať sa mladým ľuďom. Ber však nasledovné body iba ako dôkaz toho, že ja nesúdim, iba pozývam.

  1. Nechoď do homosexuálneho partnerského vzťahu s vedomím, že nevieš, čo je priateľstvo, nikdy si ho nezažil alebo si len myslíš, že si ho už zažil. Priateľ je ako brat. Ale nie ten brat, ktorý ti lezie na nervy a mesiac či celý rok ti nechýba. Priateľ je ako partner. Ale nie ten partner, s ktorým si nevieš predstaviť stráviť celý deň bez šteklivých momentov nejakej erotickej hry. Priateľ je brat, s ktorým si spojený už navždy, hoci nie vždy si schopný to takto vnímať, ktorého miluješ, objímeš, chýba ti, máš prehľad o tom, čo ho budúci týždeň čaká, podporuješ ho a pýtaš sa ho na to, ako mu to dopadlo. Registruješ, kedy ťa potrebuje viac, potrebuješ s ním zdieľať nielen svoju bolesť, ale aj radosť. Keď ste spolu, nesledujete čas. Priateľ je partner už pri takej úrovni lásky, ktorá si napriek fyzickej príťažlivosti potrebuje excitovať dušu zážitkom z dokonalej intimity (vidíš do mňa a ja do teba), nie telo orgazmom a jeho očakávaním. Často si myslíš, že ťa mučí stav single, že ty to už nevydržíš, že by si najradšej preklial tých, ktorí si neželajú vidieť ťa s iným mužom v objatí. Teba však neťahá ku dnu stav single, ale tvoja obmedzená myseľ zameraná na jeden cieľ, ideál, ignorujúc akúkoľvek krásu čohokoľvek iného. Koľko rozchodov potrebuješ zažiť na to, aby si si uvedomil, že zmenu nepotrebuješ očakávať od iných a že návod na šťastie nie je v inom stave ani v inom človeku, ale iba v tebe, tvojej ochote na sebe tvrdo pracovať, dívať sa na to a preciťovať všetko to okolo seba, v čom si doteraz nebol ochotný vidieť dostatočnú krásu ani naplnenie svojho života?
  2. Nechoď do homosexuálneho partnerského vzťahu bez hlbokého poznania seba a pôvodu svojej homosexuality. Nezatváraj oči pred možnosťami, ktoré by ťa mohli bolieť, lebo ak máš z niečoho povstať, byť silnejší a stálejší vo svojich rozhodnutiach, tak jedine z "popola." Ver mi, že bude veľmi ťažké odhaliť pôvod svojho vnútorného stavu, ale je to jedna z mála vecí, ktoré ťa naozaj oslobodia a urobia tvoje kroky jasnejšími ako kedykoľvek predtým. Nenechaj sa odbiť tým, že vedci to už vyriešili za teba a ty už nemáš dôvod pátrať. Ani svojou domnelou neschopnosťou na niečo prísť. Pravdu skôr či neskôr aj tak odhalíš, ale na to, aby si ju aj obsiahol, potrebuješ byť pripravený, lebo inak s ňou nebudeš vedieť pracovať. Nestane sa z teba Fénix, ale nahnevaný drak, ktorý nebude spaľovať rozmarné či ukrivdené dieťa v sebe, ale spáli všetkých okolo. Zrelý muž je ochranca, odoprie sebe, aby mal ten, kto to potrebuje viac, je vzorom pre iných mužov na ceste. Je vybudovaný na zásadách a spôsoboch vsadených do skaly. Jeho ego dvíha slabých, nešliape po nich, aby ešte viac vyniklo. Postaví sa za nich a vedie ich tak, aby v sebe mohli objaviť hrdinu a aby ich kruh mužov zaslúžene uznal byť jeho právoplatnými členmi. Zrelým mužom sa stávaš vtedy, ak sa prestaneš báť pozrieť sa do svojho vnútra a začneš konať veci, ktoré tvoja pohodlná alebo zotročená myseľ konať nechce.
  3. V niečom predsa len nezabudni byť ako dieťa. Nechaj si jeho úprimnosť, čisté srdce a sny. Ochotu pomenovať veci také, aké sú, na nič sa nehrať a milovať človeka bez podmienok. Ak raz s partnerom budete chcieť vychovávať dieťa, nezabudni popremýšľať nad tým, aký by bol tvoj život bez mamy, hoci i s dvoma milujúcimi otcami. Predstav si, že by o to isté dieťa mala záujem žena, ktorá by ho spolu s manželom (celkom fajn týpkom) chceli vychovávať namiesto teba. Čo by urobilo tvoje ego v tej chvíli? Na obraz skutočnej lásky, ktorá sa ochotne vzdáva svojej predstavy i milovaného človeka pre jeho väčšie dobro, nikdy nezabudni. Vyškrtni vetu: "Mám právo!" zo svojho slovníka. Nepotrebuješ zdôrazňovať svoje práva, ale ukazovať svoju veľkosť v láske. Tú si svet bude všímať síce diskrétne, ale zasiahne ho viac ako tvoje bezobsažné výkriky. Nemáš právo nechať si vynosiť dieťa, hoci by sa ti na to núkali desiatky ochotných žien. Opak by totiž nehovoril nič o tvojej zrelosti v láske a ochote budovať seba v pokore. Toto nie je o obmedzovaní sa a ustupovaní iným. Toto nie je o martýrstve pre radosť iných ani o náboženských dogmách. Toto je o tom, že ty chceš byť so sebou spokojnejší viac, chceš byť prínosnejší pre svoje okolie, chceš viac, ako prezentujú ľudia, ku ktorým sa podľa svojej sexuality radíš a odmietaš kĺzať po povrchu. Nepotrebuješ meniť svet ani zákony, ale potrebuješ meniť seba. Bolesti sa vo svojom živote nikdy nevyhneš, ale nie je jedno, akú príchuť tvoja bolesť bude mať a či sa nedostaneš do štádia, že radšej spôsobíš bolesť iným, aby si pocítil nejaké zadosťučinenie, falošne sa odmenil za utrpenie, ktoré si si od istého času už začal spôsobovať sám, zatlieskal sám sebe.