Ako hodnotia lekárske fakulty na Slovensku medici?


Lekárska fakulta UPJŠ (LF UPJŠ) v Košiciach

(+) pozitíva:

  • Košice sú v porovnaní s Bratislavou a Martinom najkrajším mestom, v ktorom sa budete cítiť príjemne.
  • na prijímacie skúšky sa pripravujete z podkladov, ktoré si kúpite v Predajni skrípt a študijnej literatúry Hanzluvka v budove Lekárskej fakulty UPJŠ (Trieda SNP 1) - 3000 otázok, 8 možností, z ktorých sa vyberú štyri, veľa príkladov (ale kolujú vypracované), zvyčajne každé tri až štyri roky nové vydanie, medzi tým dotlače
  • pokiaľ viete veľmi dobre otázky z podkladov (a tie budete vedieť vtedy, ak si nedáte prihlášky na viacero lekárskych fakúlt naraz) a nestihli ste vypočítať príklady z chémie alebo sa im nejako bližšie venovať, iba si tipnete výsledky, aj tak je veľká šanca, že sa dostanete (ale treba dať pozor na to, že správny výsledok môže byť napr. v jednej možnosti v kilogramoch a v ďalšej v gramoch, takže nemusí byť správna len jedna možnosť)
  • škola je priamo prepojená s nemocnicou (čomu tak inde nie je)
  • výučbové priestory a pomôcky na vysokej, ak nie najvyššej úrovni
  • nepochybne vyučujú kapacity vo svojom odbore
  • kolektívy sú zvyčajne súdržné, študenti sú radi, že prechádzajú, nikto nemá ambície učiť sa na samé A-čka, pokiaľ nechce ochorieť, prevažne normálni študenti

(-) negatíva:

  • v Košiciach nie sú vysokoškolské internáty, na ktorých by bolo možné mať izbu iba pre seba a priváty sú pre bežného človeka drahé (tiež nemôže byť sám)
  • druhá najviac prijímajúca fakulta (prvá je LF UK) - 220 študentov
  • najnáročnejšie podklady v porovnaní s inými LF na Slovensku, ktoré vydávajú podklady
  • prístupom k študentom a atmosférou je neporovnateľná s Prírodovedeckou fakultou UPJŠ
  • preteoretizovaná, bazíruje sa na nepodstatných veciach takmer na každom predmete, aby sa maximálne znechutilo štúdium a preriedili sa anonymné masy
  • na predklinike takmer na každom cvičení hodnotené preverovanie vedomostí (okrem veľkých testov)
  • pri pobyte v škole sa cítite nepodstatný ako mravec na mravenisku, ešte aj upratovačka sa tvári, že je niečo viac ako vy, cítite sa strašne cudzo a neisto
  • len málo empatických a ohľaduplných profesorov, každý na vás pozerá až príliš zhora, hoci niektorí vás oslovujú "kolegovia"
  • neschopnosť inak komunikovať s titulovanými študentmi
  • na praxi naháňate vyučujúcich, ktorí sa pred vami skrývajú
  • študentovi uniká podstata, lebo nikdy nebol vedený k podstate a keď skončí, zistí, že vlastne z teórie už nevie veľa a prax bola mizerná, takže tiež nevie veľa

Jesseniova lekárska fakulta (JLF) UK v Martine

(+) pozitíva:

  • druhá najmenej prijímajúca (prvá je LF SZU) - 150 študentov
  • moderné priestory (podľa toho, na akom predmete)
  • anatómia sa vám nezhnusí, ale začnete ju mať radi
  • super organizácia s minimalizovaním veľkých medzier v rozvrhu
  • snaha modernizovať fakultu a skvalitňovať výučbu
  • ak zapadnete v kolektíve, máte štúdium o polovicu jednoduchšie (je tomu tak všade, ale tam, kde býva najviac ľudí pokope, to aj najviac cítite - platí to aj pre akékoľvek náznaky intolerancie, ktoré sa rozšíria rýchlosťou blesku)
  • výhodou a zároveň nevýhodou je možnosť vybrať si v prvom ročníku študijnú skupinu - výhodou je, že môžete byť s ľuďmi, ktorých poznáte a/alebo chcete byť s nimi..., nevýhodou, že sa ocitnete medzi ľuďmi, ktorí spolu držia viac - tzv. skupinkovanie v skupinách

(-) negatíva:

  • mesto malé s depresívnou klímou a asociálmi
  • v meste dookola stretávate iných študentov JLF alebo zamestnancov školy či nemocnice a takmer nikoho viac
  • všetko je tam drahé a veľký problém zohnať lacný podnájom kvôli zahraničným študentom
  • na prijímacie skúšky nemáte podklady, učíte sa z rôznych kníh chémie a biológie a ideálne je zohnať si aspoň skriptá z chémie, z ktorých sa pripravujú alebo kedysi pripravovali študenti v prvom ročníku na chémii (prípadne poprosiť nejakého druháka, aby vám požičal všetko, z čoho sa učil na chémiu) - ale iba materiály, ktoré využívajú vyučujúci a študenti na JLF, nie materiály z iných fakúlt
  • študenti sú prevažne tí s nadpriemerným IQ, takže kto také nemá, cíti sa stratený
  • ak nemáte vynikajúce známky, dávajú vám pociťovať, že tam celkom nepatríte, hlavne na predklinike
  • predmety ako biochémia, chémia, biofyzika sa tvária ako niečo najpodstatnejšie na škole
  • akokoľvek má fakulta vynikajúce hodnotenia, bežný študent to nijako nepociťuje, skôr sa cíti pod tlakom
  • do tretieho ročníka si treba odtrpieť drvením sa poučiek (nedajbože niečo povedať vlastnými slovami), potom je to už lepšie v porovnaní s LF UPJŠ
  • rozvrh aj prístup k študentom sú prvé roky ako na gymnáziu, takže vás budú "drbať," keď na cvičeniach nebudete vedieť všetko (veď načo sú skúšky, keď skúšať môžeme celý semester), a občas sa budete cítiť ako najsprostejší v skupine
  • stráca sa kolegialita, také to učenie sa pre seba, priestor na osobnostný rast a pokoru, a generujú sa mašiny so super výsledkami, ktoré pôjdu aj cez mŕtvoly ako tí najlepší na svete

Lekárska fakulta UK (LF UK) v Bratislave

(+) pozitíva:

  • najviac prijímajúca lekárska fakulta na Slovensku (330), každoročne s najvyšším počtom uchádzačov
  • v meste je viac možností nájsť si cenovo a inak najprijateľnejšie bývanie (na jednom cenovo dostupnom internáte dokonca môžete mať izbu len pre seba - katolícky internát Svoradov), hoci to potrvá, ak nemáte šťastie na začiatku
  • je blízko centra
  • na prijímacie skúšky sa pripravujete z podkladov, ktoré si kúpite v Predajni kníh a skrípt LF UK na Sasinkovej 4 v Bratislave (otázky sú vypracované z vysokoškolského učiva, 3000 otázok, 8 možností, z nich sa vyberú 4)
  • fakulta má najdlhšiu tradíciu, dobré zázemie a kvalitné medzinárodné vzťahy
  • pri dobrej vôli a ochote máte možnosť učiť sa pri tých najlepších špecialistoch v odbore
  • zavádza inovatívne technológie, ale nie všetky ústavy majú kvalitné vybavenie
  • čím viac študentov, tým väčšia šanca nájsť si niekoho, kto vám naozaj sadne ako človek

(-) negatíva:

  • Bratislava má príšernú infraštruktúru, dopravu i možnosti parkovania
  • fakulta každoročne príjme najviac študentov v porovnaní s inými LF na Slovensku, čo znamená aj to, že nemusí banovať, ak sa hoci aj stovka študentov "vyparí" (tak ako všade, aj tu sú študenti podelení do skupín, v rámci ktorých sa študentom dostane maximum pozornosti, takže masovosť skôr pocítite na prednáškach, ale predsa len sa to odráža aj na individuálnom prístupe k študentom)
  • je v mnohom podobná LF UPJŠ, hlavne anonymnými masami a prístupu k nim, čo sa ale nepociťuje hneď v prvom ročníku, ako na UPJŠ, ale až neskôr...., má svoje typické predmety, pre ktoré sa letí zo školy, tzv. sitá
  • výučbové priestory a pomôcky nie sú na tak vysokej úrovni ako v Košiciach
  • kto čaká, že je podobná JLF čímkoľvek, rýchlo vytriezvie, nakoľko JLF si študentov drží, nezvykne sa z nej "letieť" (len to nebude celkom fakultou, ale tým, že na JLF študujú ľudia, ktorým sa netreba učiť veľa na to, aby vedeli... a tí zvyšní sa kvalitne trápia, ale zvyčajne to dotiahnu do zdarného konca)
  • fakulta nebola schopná počas pandémie v akademickom roku 2020/2021 zabezpečiť študentom končiacich ročníkov prezenčnú výučbu niekoľko mesiacov, za čo aj bola svojimi študentmi kritizovaná

Lekárska fakulta SZU (LF SZU) v Bratislave

(+) pozitíva:

  • na prijímacie skúšky sa pripravujete z podkladov, ktoré si kúpite v Kopírovacom centre v budove fakulty (po schodoch hore a doľava - Poliklinika na Limbovej 14, vedľa ubytovne SZU, ktorá sa často pri prvom kontakte zamieňa s fakultou, ale zasa prijímacie skúšky sú v budove ubytovne, teda bývali pred pandémiou - po schodoch a rovno), každá otázka má štyri možnosti a sú skutočne zo stredoškolského učiva
  • malý počet študentov v ročníku prispieva k rodinnej atmosfére
  • minimum vyvyšujúcich sa a arogantných vyučujúcich (ale ak máte "šťastie," pritrafia sa vám práve títo)
  • študenti, ktorí sa nehrajú na dôležitých lekárov už od prvého ročníka
  • teória, ktorú potrebujete do praxe a individuálny prístup
  • vyučujú zvyčajne docenti a profesori, ktorí stále učia alebo v minulosti učili na UK
  • nech už je na tom so zadlžením akokoľvek, má potenciál rozvíjať to, čo iné lekárske fakulty na Slovensku nemajú (ľudský, individuálny prístup s ochotou motivovať, nie potopiť, s ochotou ponúkať študentom výber najdôležitejších informácií pre prax korešpondujúcich s pregraduálnym základom, profesionalita) a čo je kľúčové pre dobrého lekára s nepoznačenou psychikou, nedeformovaným pohľadom, neadekvátnym prístupom (nie nadarmo sa hovorí, že žiak bude ako jeho učiteľ)

(-) negatíva:

  • v minulosti snaha niektorých ministrov MZ SR spolu s ministrami Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR o jej zlúčenie s LF UK alebo transformáciu na školu verejnú (všetko vždy závisí od aktuálnej vlády, len netreba zabúdať na to, že SZU je najstaršie výučbové pracovisko na postgraduálne vzdelávanie lekárov, patrí pod Ministerstvo zdravotníctva SR a jednotlivé pracoviská majú svoje projekty a termíny či podmienky, ktoré je potrebné rešpektovať), zatiaľ verejnosť nevie, čo bude, ani či prichádza do úvahy to, že by sa stala súkromnou fakultou (myslí sa pregraduál), lenže potom, pod čo by patril postgraduál...
  • konkurenčné pole pre LF UK, čo občas pociťujú aj študenti, podporené aj fámami a klamstvami, ktoré každoročne oživia ľudia, ktorí disponujú neoverenými informáciami, napr. o tom, že táto fakulta neposkytuje dostatočne kvalitné vzdelávanie
  • na spoľahlivé prijatie potrebujete dosiahnuť aspoň 630 bodov zo 640, pretože posledné roky sa hranica skôr približuje k tejto hodnote, ale už boli aj roky, keď hranica pre prijatie bola menej ako 620 bodov 
  • pre akademický rok 2021/2022 prijímajú nie 40 uchádzačov, ale o 20 uchádzačov viac, čo je síce pozitívum pre daný rok, ale zvyčajne je to vždy málo a to uchádzačov aj často odrádza pri výbere fakulty
  • malé chybičky "krásy," ktoré nestoja za reč (povzdychnete si pri nich, ale netrhajú vám žily) - vyvažuje ich celkový prístup k jednotlivcovi, ktorý je najprofesionálnejší, najuvedomelejší, najférovejší a najpozitívnejší zo všetkých LF na Slovensku, vážne chyby sú zrejme v manažmente, do ktorého študent nevidí

Dôležité!!!

Trénujte si aj iné poradie otázok z podkladov, lebo mozog si pamätá aj poradie alebo umiestnenie správnej odpovede pri danej otázke. Trénujte si tiež "maľovanie," teda vypĺňanie okienok čiernou fixou (každá otázka má štyri okienka vedľa seba), aby ste to vedeli robiť správne a nemýliť si poradie odpovedí na hárku - aby vám nevznikol posun, ktorý si ani nemusíte tak skoro uvedomiť (to býva častým kameňom úrazu). V hárkoch sa už nedá škrtať ani opravovať!!!

Na každej lekárskej fakulte na Slovensku sa to dá prežiť! Otázne je, ako sa budete cítiť v meste, v priestoroch fakulty, na prednáškach, cvičeniach, na praxi, pred skúškami... a ako z toho vyviaznete (či vás to nepoznačí alebo nenasmeruje na takú cestu, ako vyzerá celé naše zdravotníctvo).

Dobrá rada nad zlato!

Každá jedna fakulta má svoju skupinu na Facebooku - buď ročníkovú alebo burzu, ktoré založili sami študenti a už je zvykom zakladať aj skupinky pre uchádzačov. Pri vyhľadávaní použite skratky, ktoré sú uvedené v zátvorkách (napr. Burza SZU, Burza LF UPJŠ, Burza LF UK, Uchádzači LF SZU, LF UK, LF UPJŠ, Prváci alebo medici + predchádzajúci alebo súčasný akademický rok + skratka fakulty a pod.). Toto vám uľahčí tak hľadanie materiálov na prijímacie skúšky, pomôže byť vždy informovaný, ako aj neskôr rýchlo sa zorientovať v každom ročníku štúdia.

Kolegialita, posúvanie materiálov, testov a vypracovaných otázok vám pomôžu na každej LF, ako aj pracovať na osobnostnom rozvoji a budovať kvalitné vzťahy s inými ľuďmi.

Na klinikách sa nezabudnite učiť správať sa k pacientom. Nie je to váš výučbový materiál. Skúste si predstaviť, že je to váš príbuzný, a tak s ním zaobchádzajte. Pacient ocení vašu slušnosť, ľudskosť, úctu a ochotu normálne komunikovať, nie vaše vedomosti. Tie si nechajte pre skúšajúcich. Zdržte sa akýchkoľvek vtipov, nevhodných poznámok, narážok v prítomnosti pacienta. Neanalyzujte pred pacientom jeho chorobu a možné komplikácie. Pokiaľ viete, že pacient umiera, pokúste sa pred ním tváriť tak, aby ste mu nebrali nádej. Ak sa vám predsa len podarí urobiť nevedomky prešľap, ospravedlňte sa, či už pacientovi, kolegovi alebo vyučujúcemu. Učte sa pokore, ako aj vedieť zachovať v hluku a chaose rozvahu. Istotu rozhodnutí nadobudnete až praxou.

Bývanie

Tradičné medické internáty neposkytujú veľa možností na súkromie, pokojné učenie sa a priváty sú najdrahšie v Bratislave a v Martine a o niečo lacnejšie v Košiciach (privát sa vám oplatí s dobrým kamarátom, kamarátkou v jednej izbe, inak nie). V každom meste je možné "prebojovať" sa k tomu najideálnejšiemu bývaniu - len to stojí čas a energiu (a niekedy i štedré dary, ak nie sú známosti). Niektoré stredoškolské internáty si ubytovávaním vysokoškolských študentov privyrábajú, vyjdú vám ústrety, ale keďže majú obmedzenú kapacitu - alebo sa aspoň tak tvária, musíte vedieť zatiahnuť za správne páky.

Korupcia?

Pri malom počte študentov sa skôr odhalí netransparentnosť. Pri väčšom počte je zasa viac príležitostí na neetické konanie. 

JLF v Martine disponuje protikorupčným snažením sa, ale až prax ukáže, nakoľko to bude účinné. 

Zrkadlom na žiadnej fakulte nie sú certifikáty, ale pokles anonymných hlasov, ktoré hovorili o manipulácii prijímacích skúšok alebo neobjektívnom či v skutku neštandardnom hodnotení študentov. Jedným z protikorupčných snažení by mohlo byť aj to, že prestaneme niektorú z fakúlt označovať ako tú najlepšiu. Najlepšia je totiž tá, na ktorej študent študuje. A to nie kvôli tomu, že je ozaj najlepšia, ale kvôli tomu, že študent väčšinou nemá inú skúsenosť. Takisto je pre vnútorný pokoj študenta lepšie, ak si myslí, že študuje na najlepšej fakulte. Študenti, ktorí majú osobnú skúsenosť s viacerými lekárskymi fakultami na Slovensku vedia lepšie porovnať, ale k najlepšej podľa nich má ešte každá veľmi ďaleko. Je tiež nesprávne a otvárajúce dvere korupcii, ak rodič chce mať dieťa na konkrétnej lekárskej fakulte z rôznych dôvodov za každú cenu. Najmä, ak tými dôvodmi sú známosti. Možno tým rodičia svoje dieťa spočiatku potešia, ale neskôr si dieťa uvedomí, že žije v tieni rodičov, ktorí riadia jeho život, nedovolia mu vybrať si svoju cestu (vrátane svojej fakulty) ani zistiť, či táto cesta je skutočne pre neho.

Nie je to tak, ako sa hovorí, že kto nemá vplyvných a bohatých rodičov, ten sa na medicínu nedostane alebo ju neskončí úspešne. To je výmysel tých, ktorí mali menej vedomostí alebo šťastia na skúškach.

Pokiaľ si niekto niečo nečestne vybaví, môže sa mu to v živote vrátiť (jedine, že by rodičia zachránili mladého potomka aj pred väzením, ak ako lekár zabije svojho pacienta z nevedomosti). Jediný spôsob, ako poraziť korupciu na Slovensku, je začať od seba a budovať si vlastný charakter, svoju identitu, integritu, morálny a vedomostný kredit. Možno aj povedať rodičovi - Máš na to? Nechaj si. Ja si to svoje vybudujem sám, aby som na seba mohol byť hrdý, hoci by som mal začínať ako predavač langošov na Kramároch, ak ma prvý rok nevezmú na medicínu. Mnohí mladí lekári dnes majú pekný titul pred menom, ale správanie prízemné, neúctivé, arogantné. Ale to už je na inú debatu..., skôr o tom, ako kolektívy v zdravotníctve deformujú a ako realita slovenského zdravotníctva berie ilúzie, čo má za následok, že lekár má smerom k pacientovi zviazané ruky a smerom ku kolegom mínové pole. Jediné, čo by nemal nikto a čo by nemalo nič vziať lekárovi, je pekné správanie k pacientom a kolegialita pri konaní dobra. Ak človek nemá až toľko vedomostí, charakter mnohé vykompenzuje - pokiaľ naozaj nemáte také IQ ako niekto iný - ale nikdy sa tým nebudete ospravedlňovať, budete sa chcieť učiť aj v praxi, bude vás to hnať k vedomostiam, nie k bankovému kontu rodiča, ktorý všetko vybaví a vyžehlí. O tom to celé je.

Medicína je aj o budovaní charakteru a je škoda, že primári oddelení či prednostovia kliník často nie sú tí najcharakternejší, ktorí by mali ísť príkladom svojim mladším kolegom.

Máte pocit, že medicína nie je pre vás?

Zdravá pochybnosť o sebe s pravdivým poznaním seba je vlastne pokora a tá robí to, že na sebe makáte a nikdy nespyšniete. Ale nesmie to byť o ponižovaní sa. Využívame len malú časť kapacity mozgu, ale niekto má dar naučiť sa viac a rýchlejšie. Vy sa možno naučíte menej a pomalšie, ale to nie je znakom toho, že na to nemáte. Majte okolo seba ľudí, ktorí vám ukážu vašu hodnotu a potom aj medicínu zvládnete ľahšie. A kto si o sebe veľa myslí už teraz, toho prefacká život alebo niekto iný. Nebuďte namyslení, nebuďte arogantní, nenechajte sa vyrušovať tým, kto každý okolo vás je väčší alebo väčší podvodník. Buďte sami sebou so všetkými svojimi chybami, pracujte na sebe a učte sa svojím tempom. Pomáhajte si navzájom. Ak sa teraz nenaučíte pomáhať jeden druhému a vidieť to, že vás potrebuje, ťažko to budete robiť pri pacientoch.

Ako sa učiť na prijímacie skúšky?

Silno sa neodporúča dávať si prihlášky na viacero lekárskych fakúlt s tým, že sa na ne bude uchádzač aj reálne seriózne pripravovať. Ten čas, ktorý by venoval príprave na jednu, rozdelí na tri - štyri, čiže ani na jednu sa nepripraví najlepšie a aj tak uprednostní skôr prípravu na maturitu (je úplne jedno, na akej strednej škole, z akých predmetov a na aké známky zmaturujete, pretože to vám nepomôže lepšie sa umiestniť na prijímacích skúškach - dôležité je iba zmaturovať). Najideálnejšie je rozhodnúť sa pre jednu fakultu. Ak sa už raz uchádzač rozhodne, nech dá do prípravy všetko. Zbytočne mať plán B, C a D v podobe ďalších fakúlt, pretože takto sa len preťažíte a skôr stratíte (ďalší) rok. Pokiaľ ale niekto maximálnu ročnú prípravu na prijímacie skúšky na jednu fakultu nazýva stratou, ťažko sa k tomu vyjadriť. Istota sú podklady vydávané fakultou. Kde podklady nie sú - je treba viac počítať s prehrou. Ale učiť sa z neviem koľkých podkladov na neviem koľko fakúlt, je nerozumné, pokiaľ nie ste vyslovene génius. Učiť sa potrebujete začať čím skôr, aby ste to stihli zopakovať a po maturite si to zopakujete znovu. Tam, kde sú podklady, nie je potrebné chodiť na doučovania, pokiaľ nie ste opačný extrém (ktorý ale zrejme nezvládne ani štúdium, hoci sa na fakultu dostane) - ktorému to veľmi nemyslí alebo trpí poruchou učenia. Nemusíte všetkému v podkladoch rozumieť, ale musíte sa to naučiť. Porozumieť vysokoškolskému učivu zvyčajne predpokladá byť vysokoškolským študentom. Iba na LF SZU máte podklady zo stredoškolského učiva, inde nie.

Niektorí si dávajú ako poistku školu, na ktorú sa nerobia prijímacie skúšky, aby nesedeli doma - je to totálne zbytočné. Po maturite si zaslúžite rok voľna alebo si pár mesiacov vyskúšať nejakú prácu či brigádu. Ak nemáte nič iné na práci, len učiť sa a oddychovať, za pár mesiacov sa naučíte podklady naspamäť a môžete vsadiť všetko len na jednu fakultu. Ak nastúpite inde a budete pokračovať, je náročné sa pripravovať na prijímacie skúšky a súbežne na semestrálne skúšky, nie raz zvažujete, či neostať aspoň po Bc., márnite čas. Potom si už tie roky na medicíne zaplatíte a nie je to malá suma. Nechcite mať hneď všetko alebo čím skôr. Niekto vám možno povedal, že ak prestanete študovať, už vám bude ťažko zvykať si na štúdium. To môžu povedať ľudia po tridsiatke, ktorí desať rokov nevideli žiadnu knihu ani krížovku. Vy v priebehu jedného alebo dvoch rokov nestratíte nič, iba si môžete znásobiť svoje vedomosti, rôznym spôsobom trénovať mozog, popri štúdiu sa venovať tomu, čo máte radi a tentokrát už bez stresu.

Začiatky na medicíne

Budú určite zaujímavé, pre niekoho plné stresu. Dôležité je nebrať si k srdcu desivé scenáre a historky (od starších spolužiakov a vyučujúcich), zvlášť, ak ste citlivá povaha, nekupovať si knihy dopredu a nezháňať si všetky knihy, ktoré profesor odporučil na prvej prednáške. Veľa materiálov získate od starších študentov, iné sú na webových úložiskách. Napríklad také štúdium anatómie sa dnes zaobíde bez tradičných knižných "biblií." Stačí si vedieť nájsť podstatu a mať jeden obrázkový atlas (a dokonca aj tie sú na internete; kúpte si čítačku a naučte sa robiť si poznámky). Kopec textov k nemu nájdete na internete, aj materiálov na vytlačenie - podľa nárokov vyučujúceho. Úspech nezaručuje množstvo kníh a spektrum vedomostí, ale či budete hovoriť to, čo chce konkrétny profesor počuť alebo na čo sa zameriava na testoch. Zvyšok je skôr vaše samoštúdium do praxe. Neskôr zistíte, že si treba zhromažďovať a triediť študijný materiál na skúšku priebežne, aby vám to cez skúškové už čosi hovorilo, mali v tom systém a doučíte sa veci viac do hĺbky. Vidieť to prvýkrát v živote dva týždne pred skúškou a ešte otravovať spolužiakov s tým, z čoho sa učiť toto či tamto, je stresujúce tak pre vás, ako aj pre vašich spolužiakov.

Radšej do Čiech?

Tí, ktorí utekajú do ČR za vidinou lepšieho prístupu a údajne väčšieho titulu MUDr. (v porovnaní so Slovenskom) a menšej psychickej záťaže, môžu byť časom veľmi sklamaní a mnohí sa potom vracajú späť. V Čechách je štúdium medicíny ešte náročnejšie a posilnené jazykovou bariérou pre porevolučné deti. Česi majú navyše iný systém výučby, iné nároky už v rámci stredoškolského vzdelávania a prípravy na fakulty a takisto inú mentalitu. Každá LF v ČR je diametrálne odlišná. Tento "únik" je vždy potrebné starostlivo zvážiť a sledovať zmeny - aj tam, kde to bolo roky bezplatné alebo s nízkymi poplatkami, už tomu tak od budúceho akademického roka alebo o pár rokov nemusí byť. Hlavne sa treba zbaviť predstavy, že v ČR to bude lepšie. V niečom áno (poplatky), ale v inom to zasa bude horšie (nároky, jazyk, náklady súvisiace s pobytom, stravovaním, praním, cestovaním...) Závisí to samozrejme hlavne od vašej osobnosti (adaptabilnosť, húževnatosť, vyrovnávanie sa s psychickou záťažou...), inteligencie, návykov v učení, ekonomického statusu atď. Pokiaľ by niekto chcel veľmi poradiť - do Brna a Prahy smerujú tí, ktorí si naozaj veria, alebo skôr uverili niekomu, kto pre nich chcel len to "najlepšie." Dobrý budúci lekár už teraz drieme vo vás a záleží najmä od vás, či ho budete zdokonaľovať alebo ho ušliapete. Fakulta vám dáva možnosti - asi každá približne rovnaké pri vašom väčšom či menšom psychickom utrpení, ale dobrého lekára z nikoho neurobí, nakoľko polovica úspechu je v kvalite vašej osobnosti a druhá polovica v hlade po poznaní. Vyučujúci vám povie vždy menej, ako je v knihách a vždy čosi iné, ako reálne funguje v praxi.

Kauza "Prax" počas pandémie alebo "Budú z nich teoretickí lekári?"

Rozumieme aj nerozumieme. Poznajme realitu, ktorá tu bola aj pred pandémiou a potom hodnoťme. Skúsme nepreceňovať prax medikov a neporovnávať ju s autoškolou, pretože prax v "autoškole" študentov medicíny začína najmä po skončení pregraduálneho štúdia, kedy už ale musia byť študenti šikovní, rýchlo si ju osvojiť a spojiť s teóriou.

Študentov je veľa, diagnóz v nemocniciach v reálnom čase nie až toľko, aby si študent dokázal každú spojiť s konkrétnym pacientom. Nie je reálne možné vyskúšať si počas štúdia všetky výkony a vidieť všetky diagnózy. Je na šikovnosti vyučujúceho, aby vedel študenta smerovať aj pri obrázkoch a videách na internete a na šikovnosti fakulty zabezpečiť študentom možnosť rôznych simulácií na figurínach, auskultačne a inak rozoznať rôzne diagnózy, vedieť odobrať krv, poskytnúť prvú pomoc atď. Takisto anatómia by už nemala prebiehať klasickou metódou v pitevniach, ale na figurínach - ktoré dnes už dokážu byť veľmi autentické, aby študent videl, ako štruktúry vyzerajú na živom pacientovi, kde sú ešte reálne tvary, farby zachované, nie na konzervovanom, rigidnom, jednofarebnom tele so zmenenými štruktúrami. A poznatky doplniť pozorovaním pitvy nekonzervovaných tiel. Je to obrovský rozdiel. Takisto má viac lekárskych fakúlt na Slovensku problém menej bazírovať na predklinike a vyberať z nej základ potrebný do praxe, nie materiál na to, aby to študenti mali zložitejšie a viac sa stresovali. Dnes máme v porovnaní s minulosťou kvantum informácií. Máme študentov viesť k podstate a máme myslieť aj na ich psychické zdravie a osobnostný rast, aby prichádzali do praxe duševne nepoznačení, neukrivdení s ochotou vracať praktiky skúšané na nich mladším kolegom či študentom, vedeli byť morálne silnými osobnosťami, zdravo fungujúcimi v kolektíve so schopnosťou tvoriť zdravé kolektívy.

Majme na pamäti to, že už nežijeme v minulosti, kedy lekárovi po skončení fakulty stačil nejaký kurz a šiel rovno do praxe, kde už musel a mohol samostatne rozhodovať. Dnes mladý lekár - čerstvý absolvent nevie prakticky nič, musí si zvykať na režim a zvyklosti daného pracoviska a tam sa učí praktickým zručnostiam - pod vedením atestovaných lekárov. Úplne sám nemôže robiť nič - okrem príjmu a písania dokumentácie. Je hrubou chybou, ak absolventa dajú slúžiť na centrálny príjem. Na to medici nikdy nemali a v našich podmienkach ani tak skoro nebudú mať vytvorené podmienky, aby mohli po skončení školy vykonávať diagnostiku úplne sami a ešte v urgentných prípadoch pri strese, hoci na nich (kdesi tam) dohliada iný lekár. Potrebujú skúsenosti - tomu tak vždy bolo, to nie je covidová novinka. Len nie každý má ochotu mladého lekára viesť. Mladí lekári sú na oddelení často dievčatá pre všetko, nie sú docenení, lebo sú považovaní za hlúpych, neskúsených, ale kto má šťastie, natrafí na fajn kolegu a ten mu trpezlivo všetko ukazuje. To nevyrieši lepšia prax na medicíne, lebo každý sa chce po škole špecializovať a venovať sa svojmu odboru. To vyrieši iba zmena prístupu k mladým lekárom na pracovisku - dať im patričnú úctu, motivovať ich, nevyužívať ich, ale zároveň im prideliť niekoho, kto chce, nie kto musí z poverenia primára na nich dohliadať. Je rozdiel, ak niekto chce a niekto musí. Dokonca sa v malých nemocniciach môžeme stretnúť aj s mobbingom sekundárnych lekárov a toto tabu je potrebné prelomiť!

Je teda nutné pracovať na vzťahoch na pracovisku, lebo tie sú často príšerné a majú svoj podiel na chybách lekárov, ktorých sa dopúšťajú smerom k pacientovi.

Nešírme nepravdy o tom, že ak medik nemá dostatok praxe, tak po skončení z neho nebude dobrý lekár, lebo už desaťročia to u nás funguje tak, že lekár sa učí praxi po skončení a v praxi. Posledné desaťročia na to nemáme iný systém, fakulty zabezpečujú iba takú "ochutnávku" praxe a každý si z nej už potom vyberá to, čomu sa chce venovať.

Určite by bola potrebná kompletná zmena systému výučby medikov, no musí sa nájsť vôľa. Študenti by sa už mohli aspoň čiastočne špecializovať po treťom ročníku - takto by sa viac prakticky dostali k tomu, čomu sa chcú venovať ako absolventi, možno už aj v tej nemocnici, ktorá ich po skončení príjme do pracovného pomeru. Ak už nič iné, tak aspoň letné stáže by mali byť realizované tak, aby si študent mohol vybrať, čo ho zaujíma a šlo by len o to, aby splnil predpísaný počet dní a hodín, ktoré má určené na prax, a to každý rok.

Tu treba zdôrazniť, aby sa každý špecialista vedel na pacienta dívať komplexne, nie po systémoch, aby liečil pacienta, nie jeho laboratórne hodnoty. Preto teoretický základ musí byť cielený, prehľadný, komplexný s fokusovaním na podstatu so zmierením sa s tým, že v praxi medik neuvidí všetko.

Určite je na čom pracovať, aby sa systém výučby zmodernizoval, ale najprv treba zmeniť vzťahy na pracoviskách a potom prestať preceňovať prax na pregraduálnom štúdiu, lebo študenta nemôže zaujímať všetko, ani ho nemôžeme nútiť do toho, aby ho zaujímalo všetko, a ani nemá kapacitu na to, aby všetko z tej širokej ponuky obsiahol a vedel.

Ako už bolo spomenuté - nemá šancu vidieť každú diagnózu reálne, pričom na internete si môže dnes pozrieť kopec videí o obrázkov, len potrebuje šikovného vyučujúceho, ktorý mu dá odkaz na tie správne linky, lebo obrázok nemusí vždy predstavovať popísanú diagnózu. Ale z internetu vie čerpať toľko, čo počas praxe nemá možnosť vidieť. Tam uvidí len zlomok, zoznámi sa s tým, ako to asi funguje pri niektorých diagnostických a terapeutických postupoch. Prakticky si niektoré veci vyskúšať často nie je možné, lebo pacient s tým nesúhlasí alebo by to veľmi stresovalo pacienta, alebo by to veľmi zdržiavalo, nakoľko lekár má ďalších pacientov. Niekedy dokonca pacient nesúhlasí s tým, aby bol medik prítomný pri vyšetrení, nie to ešte, aby mu niečo robil (a zrejme to v budúcnosti bude horšie), tak väčšinou medici len odoberajú anamnézu a fyzikálne vyšetrujú. Viac sa potom už naučia z vlastnej iniciatívy napr. na brigáde na oddelení, kde by potom chceli pracovať. Na takého študenta už majú na oddelení viac času, študent sa učí za pochodu, pacient je menej stresovaný, viac rešpektuje daného študenta ako zdravotníka, personál vie, že študent je tam dobrovoľne, lebo to robiť chce.

Pribúda nám pacientov, ktorí sú v neprítomnosti lekára vyslovene odporní k študentom alebo aspoň nespolupracujúci. Našťastie ich nie je veľa, ale budúcnosť to zrejme bude meniť. Tak ako ubúda všeobecná úcta k lekárovi, tak ubúda aj k medikovi. Na druhej strane sa pacientove nálady usilujeme chápať najmä vtedy, ak sa rôzni študenti z rôznych ročníkov, skupín či fakúlt otočia pri lôžku pacienta denne aj päťkrát a chcú od pacienta to isté. Možno je dobré napísať aj to, či si každý lekár a každý medik zaslúži od pacienta rešpekt, no netreba nikoho súdiť predčasne - ani pacienta, ani medika, ani lekára.

Čo si zapamätať (alebo čo zlepšiť)?

  • Osobnosť zdravotníka sa formuje ešte pred nástupom na lekársku či inú zdravotnícku fakultu. Nie každý by mal prichádzať do kontaktu s pacientmi. Nie každý má dostatočný morálny kredit a schopnosť budovať kvalitné vzťahy, čo je kľúčové na zvládanie kríz a stresových situácií, ktorých je zdravotnícka prax plná.
  • Štúdium na každej lekárskej fakulte je iné, hoci základný balík vedomostí je rovnaký. Nestačí sa učiť na prijímacie skúšky na jednu fakultu a uspokojiť sa tým, že to postačí na všetky.
  • Kvalitu lekárskej fakulty neurčuje len ochota kompetentných vzdelávať, ale aj ich osobnostná zrelosť, vzťahy, prostredie, bývanie, finančná motivácia či rôzne benefity nielen pre vyučujúceho, ale aj pre študenta, zabezpečovanie základných potrieb, možnosť osobnostného a morálneho rozvoja študentov, ochrana duševného zdravia atď.
  • Porovnať kvalitu štúdia so zohľadnením všetkých podmienok (vzťahy, bývanie...) vrátane kvality duševného zdravia je náročné, pokiaľ má niekto osobnú skúsenosť iba s jednou lekárskou fakultou. Každý sa na svojej alma mater usiluje vidieť to dobré, aby na nej vôbec dokázal prežiť. To ale z objektívneho hľadiska nemusí byť dobrom.
  • Ani jedna lekárska fakulta sa nezaujíma o duševné zdravie študentov tak, ako by sa zaujímať mala.
  • Každý študent medicíny a každý vyučujúci na jednej z dvoch lekárskych fakúlt v Bratislave je povinný redukovať umelo vytvárané napätie medzi študentmi LF SZU a LF UK a ukončiť úmyselné či neúmyselné ponižovanie študentov LF SZU pracoviskami, ktoré majú zmluvy aj s LF UK. Takéto správanie nie je hodné zdravotníka.
  • Každý vyučujúci na lekárskej fakulte sa má k študentom správať ako ku kolegom, získať si ich priazeň, motivovať ich iným spôsobom ako aroganciou, "vyhrážaním sa" a vynucovaním si pozornosti.
  • Je potrebné začať diskutovať o tom, aké zvyky zo strany jednotlivých ústavov a kliník je v rámci výučby potrebné zanechať, zamyslieť sa nad tým, na čo vlastne dodnes slúžia (či nie na zbytočné šikanovanie študentov) a čím novým obohatiť pedagogický proces. Zamyslieť sa nad tým, či štúdium medicíny na Slovensku ako také nepotrebuje reštart.
  • Je potrebné si uvedomiť, že nie je umením zasypať študentov balastom, ale umením je vybrať z množstva informácií podstatu pre prax, obsahovo zodpovedajúcu pregraduálnemu štúdiu. Alebo, v opačnom prípade, umožňujme študentom špecializovať sa skôr a zredukujme prírodovedecký blok, ktorý je ako rýchlokurz nezmyselný. Budúci vedci sa mu venujú a musia venovať podrobnejšie. Nesnažme sa robiť z medikov vedcov, ale posilnime biomedicínske štúdium na iných fakultách. Nesnažme sa vedieť to, čo vedia vedci, ale usilujme sa s nimi úzko spolupracovať a preukazovať im v zdravotníctve patričnú úctu.
  • K štúdiu na úrovni patrí to, aby vyučujúci poskytovali študentom svoje prednášky po ich odprednášaní. Takisto vyučujúci nesmie povedať študentom, že to, čo prednáša, nestačí a preto im to ani neposkytne. Vyučujúci má viesť študentov k podstate a ak odmieta poskytovať svoje prednášky, mal by napísať skriptá, nakoľko študent si často nedokáže zaznamenať z prednášok všetky informácie a pokiaľ ich má neúplné, nevie, odkiaľ si ich má doplniť, lebo čo kniha, to iný pohľad na problematiku.
  • Vyhráva vždy ten vyučujúci, ktorý študentovi nastaví zrkadlo, ale nezraní, neodradí ho svojím správaním, prehnanou prísnosťou, ukáže študentovi jeho hodnotu, pretože nikdy nevie, ktorý z nich to práve v tejto chvíli potrebuje najviac. Vtedy si študent zamiluje nielen vyučujúceho, ale aj vyučovaný predmet. A hlavne študent potrebuje vidieť, že jeho učiteľ robí to, čo ho skutočne napĺňa a chce svoju "lásku" k odboru odovzdať ďalej. Doplnené slovami istého študenta: "Ďakujem vyučujúcim, ktorí mi nevzali nádej, že raz budem tým, čím chcem byť, že na to mám atď. Známky nie sú všetko. Sformovaná osobnosť je niekedy viac, pretože nikdy nepredstúpi pred pacienta nepripravená a nikdy ho nesklame."  
  • Študenti najviac oceňujú prístup vyučujúcich vyžadujúcich podstatu a kvalitu ich osobnosti. Vzťahy a kvalitu výučby nepomáhajú zlepšovať nanútené anonymné dotazníky. Viac môže pomôcť osobnejší prístup, teda existencia nezávislého, ale atmosféry na akademickej pôde znalého mediátora - absolventa danej lekárskej fakulty, ktorý si napr. zvolil odbor psychiatria. Študenti by sa na neho mohli obracať, či už individuálne alebo za krúžok/ročník. Mediátor by zhodnocoval, či ide alebo nejde o problém, ktorý stačí riešiť len so študentom alebo skupinou študentov, ale je potrebné ho riešiť aj s vyučujúcim či vedením fakulty. Jednak by to pomáhalo študentom, ktorí sa ocitli v kríze a potrebujú podporu (tých kríz je počas štúdia neúrekom). A takisto by sa predišlo tomu, aby nahnevaný študent alebo nahnevaní študenti bombardovali kompetentných e-mailmi s nevhodným obsahom alebo požiadavkami. Občas študentom chýba ochota komunikovať na úrovni, ale ak chceme niečo zlepšiť, zrkadlo musíme nastavovať nielen študentom, objektivizovať ich postoje, ale je potrebné poskytovať kvalitnú spätnú väzbu vhodnou formou a citlivo aj kompetentným.

  • Začnime nielen legislatívne myslieť na študentov, ktorí z rôznych dôvodov zanechali štúdium v jeho druhej polovici a chcú sa zamestnať v zdravotníctve, aby mohli byť v tom zdravotníctve aj zamestnaní na adekvátnej pozícii.
  • Po skončení štúdia sú vždy reálnymi hrozbami nevďačný pacient číhajúci na každú chybu mladého neskúseného lekára. Potrebujeme pripraviť študentov medicíny na rôzne kolízie vo vzťahu lekár - pacient, lekár - iný lekár, zdravotnícky pracovník, hľadať adekvátne riešenia bez ujmy, poznať svoje práva a povinnosti i práva pacientov. Klásť dôraz na etiku zdravotníckeho pracovníka, dokázať cielene a s úctou poučiť kolegu i pacienta o chybách či hraniciach.
  • Nezabúdajme klásť dôraz na pohodlie pacienta a čo najväčšie dobro pre pacienta.
  • Hovorme o mobbingu sekundárnych lekárov na pracovisku a riešme ho.
  • Hovorme o znevýhodňovaní študentov medicíny starších ako 30 rokov, ich smerovaní do finančnej i duševnej krízy s výsmechom, že si predsa môžu nájsť brigádu alebo vziať si pôžičku, najmä ak už majú ukončené vysokoškolské vzdelanie. Pomôcť pri tom môže fakulta, mesto..., ale každý subjekt sa tvári, že to nie je jeho vec.

Na záver...

Dnes je náročné byť lekárom - pacienti vedia byť aj nevďační, príliš dezinformovaní alebo až príliš si istí informáciami z internetu, ktoré ich majú oprávňovať spochybňovať rozhodnutia lekára. Takisto tu máme stupňujúce sa nároky zamestnávateľov, tlaky zdravotných poisťovní, dôraz na výkon lekára, nie na kvalitu jedného vyšetrenia, jedného života... a nakoniec sú tu právnici, špeciálne školení na to, aby vedeli vyhrávať súdne procesy proti lekárom. Je množstvo sťažností a pod týmto tlakom a zle nastaveným systémom zdravotníctva na Slovensku sú niektoré sťažnosti aj oprávnené. Časy pandémie ukázali, že potrebujeme zdravotníkov, no zmeny musia prísť v zdravotníckych zariadeniach, zo strany pacientov, politikov, ale aj vo vnútri lekárov (alebo už medikov), aby sa veci pohli k lepšiemu, aby lekár skutočne svoju prácu mohol vykonávať dobre, čestne, bez rôznych tlakov či znechutení z nedostatku času na jedného pacienta, zručností, moderných pomôcok, prístrojového vybavenia, kompetencií, kvôli finančnému podhodnoteniu, pracovnému kolektívu, politike poisťovní atď.

Ešte predsa len niečo. Študenti zubného lekárstva, voláme ich "zubári," sú naši vzdialení príbuzní, máme ich radi. :-) Majú to tiež náročné, ale viac svojím smerom. Myslíme na nich a veríme, že raz vymyslia systém, v ktorom si bude môcť každý uplatniť právo na pekný úsmev a že ich profesia nebude o biznise, ale rovnako o pomoci ľuďom, aby sa takto, hoci už nie titulom, ale poslaním opäť priblížili k podstate lekárstva a nášmu spoločnému poslaniu - pomáhať k zdravšiemu a plnohodnotnejšiemu životu. Veď podľa WHO je zdravie stav telesnej, duševnej a sociálnej pohody. Nezabudnime tiež na to, že lekár i medik potrebuje prejavovať úctu aj iným zdravotníckym pracovníkom alebo študentom iných zdravotníckych odborov.

Držíme palce všetkým uchádzačom a dovidenia na fakultách. :-)


Poznámka: Informácie k článku boli zhromažďované šesť rokov. Budeme radi, ak ich bude možné s vašou pomocou pravidelne aktualizovať. Ďakujeme. Posledná úprava vykonaná 9. 7. 2021