Výroky o homosexualite

Penis a svaly sú znakmi mužskosti, nie nástrojmi infantility.


Homosexuálny muž túži duchom ocitnúť sa v tele iného muža preto, lebo jeho vlastný obraz mužskosti je poškodený. Nepoškodil sa génmi. Poškodzoval sa roky. Môže sa zmeniť tento obraz? Môže. Dotkne sa zmena i homosexuality muža? Zákonite ňou musí aspoň otriasť a jej vnímanie sa prevráti naruby.


Bisexualitu považujem za dočasnú križovatku života, nie za ďalekú cestu.


Iné je prijať svoje homosexuálne cítenie, iné je naučiť sa s homosexualitou žiť a iné je chcieť zbavovať sa svojich neuróz.


Ak sa niekto vymyká zo zákonov prírody, nemôže žiadať, aby sa mu ona prispôsobila.


Každý muž potrebuje aktívny vzor otca, aby sa identifikoval so svojou mužskosťou a matku, ktorá svojím zdravým výchovným prístupom ovplyvňuje jeho sebaúctu a sebavedomie.


Každý muž túži byť kráľom svojho hradu, nedobytnou a obdivovanou pevnosťou, udatným rytierom a chýrnym milencom. Ale čo ak si myslí, že na to nemá? Čo ak si myslí, že toho nie je schopný? Pohroma!


Pohromou pre muža je neovládateľná žiadostivosť, absencia sebareflexie, pokory a ignorovanie princípu rovnosti kvôli stigme.


Spoločnosť sa musí naučiť tolerantnosti kvôli vnútornej rôznorodosti každej navonok jednoliatej a "nepohodlnej" skupiny.  


Nesexuálnu potrebu lásky nemožno naplniť sexom.


Ľudia sa hašteria a bijú do pŕs, aby obhájili svoju zdanlivú prirodzenosť. Namiesto toho by sa mohli pýtať: "Je možné objaviť heterosexuálny potenciál aj u homosexuálne cítiaceho človeka? Ak áno, ako?"


Kto si myslí, že hovoriaci pravdu klame a zavádza, ešte nevie, že láska nemusí byť slepá.


Koľko vecí nie sme schopní uskutočniť "len" preto, že nemáme vieru. Čo všetko nás ničí, lebo nedokážeme byť pokorní.


Boh chce, ale čaká, kým budem veriť a chcieť aj ja.


Ak Boh môže urobiť nemožné možným, o čo skôr môže urobiť možným takmer nemožné?


Iba jediná láska urobí v živote homosexuála zmenu - láska dokonalá, láska Boha. Iba tá lieči nenávisť, sebalásku, všetky krivdy a rany na duši.


Všetci nosíme status Božieho dieťaťa; tak vážení, ako aj vyvrheli spoločnosti. Najmocnejšie a posledné slovo nad nami bude vyrieknuté na Božom súde, na ktorom budú mnohí prekvapení.


Najväčším prekvapením je, ak sa kresťana bolesť iného netýka; ak si kresťan vyberá v kom bude a v kom nebude vidieť Božie dieťa.


Každý homosexuál, ktorý chce žiť sväto, musí dennodenne bojovať so svojimi myšlienkami a túžbami a tak niesť svoj kríž a nasledovať Krista. A čo ten, ktorý nechce žiť sväto? Ten čaká na dotyk Božej lásky.


Tak, ako je Bohu cudzia naša vzájomná nenávisť, tak bude pre nás navždy nepochopiteľná jeho láska a milosrdenstvo.


Uvedomme si, že skutočná láska nedovoľuje klásť podmienky. Ježiš sa s láskou zhováral i s verejnými hriešnikmi, pretože jeho prioritou bolo uzdravovať dušu. On im nemusel kázať o ich živote. Stačilo, keď sa ich duše dotkla jeho láska. Vedeli by sme aj my prispieť k uzdraveniu rán na dušiach ľudí okolo nás láskou bez výčitiek?


Ak bude naše srdce čo i len kúsočkom opovrhovať inými, nemôžeme sa veľmi tešiť na nebo.


Najväčším darom a prekliatím zároveň je milovať viac, ako byť milovaný.


Každý si musí položiť jasnú otázku, či chce alebo nechce milovať. Rozhodnutie sa pre vyššie ciele a hodnoty však ešte nie je zárukou života bez bolesti a trápenia.


Boh je Otcom a teda láskou, milosrdenstvom a oporou pre všetkých ľudí bez rozdielu a za každých okolností.


Spojiť svoj život s Bohom znamená neschopnosť žiť v homosexuálnom vzťahu. Ak sa celý svet obráti proti mne, Boh ostane so mnou. On chce chrániť moju dušu, čím berie na svoje plecia všetky moje nedostatky, ktoré mu odovzdám. Učením sa láske, trpezlivosti a pokore mením seba a ak mením seba, uzdravujem svoju dušu. A ak uzdravujem svoju dušu, odovzdávam svoju homosexualitu Bohu a On ma naučí trpieť s láskou.


Kam až siaha naša viera a čo chce Boh? Je pre kresťana prvoradé veriť, že Boh splní jeho prosby alebo sa má s láskou, trpezlivosťou a pokorou podriaďovať jeho vôli? Kedy človek hľadá Boha? Kedy túži milovať a robiť pokánie? Čo človeka najviac ženie k dosahovaniu svätosti? Nedostatok či hojnosť všetkého?


Zladiť vieru a pokorné prijímanie Božej vôle sa človek učí celý svoj život.


Homosexualita je chronickou krízou pohlavnej identity.


Sexualita nie je našou identitou, je len súčasťou našej osobnosti. Nemá byť kritériam delenia, zvýhodňovania či zatracovania ľudí.


Muž, ktorý sa ponižuje alebo ospravedlňuje seba, nie je pravým mužom.