Vráťme sa k trvácim hodnotám a už nebude potrebné polemizovať o tom, čo je normálne

Problém nie je sexualita, ale prístup k nej a jej odpájanie od dôstojnosti človeka, ako aj permanentné atakovanie celej jeho integrity. Problém nie sú pudy, ale inak nastavená myseľ pod rôznymi vplyvmi, ktorým je ťažké odolať.


VIDEO:


Domnievam sa, že vývoj kolektívneho vnímania pohlavne prenosných ochorení, ide v rámci homosexuálnych komunít ruka v ruke s normalizovaním homosexuálneho správania. Už to proste nie je také strašné a aj sexuálny harašment už patrí k životu, tiež ľahké drogy na odstránenie všetkých tých stresov, neistôt, vnútorných tlakov, zamýšľaní sa nad sebou a svojím životom, analýz svojich vzťahov a zaujímaní sa o iných. Je dovolené všetko, čo dopuje mozog jedinca a vyvoláva slasť, a to ospravedlňuje všetko, čo tento jedinec robí alebo čo si myslí. Mám pocit, že mladí ľudia majú značne pokrivený obraz o hodnotách, sú ľahko ovplyvniteľní vidinou skutočného záujmu, manipulovateľní reklamou a majoritnými názormi a majú veľmi nízky morálny kredit. Sme naplnení poznatkami, a predsa vnútorne prázdnejší, ako boli naši predkovia.

Uvádzam príklad (rozhovor) normalizovania niečoho, čo bolo kedysi morálne neprípustné, ale nútilo to meniť myslenie a skvalitňovať vzťahy. Dnes už mladí ľudia nemusia nič, len si užívať.


Rozhovor s Lukášom (32) z gay zoznamky

Čo hľadáš na zoznamke, keď si zadaný?

S 20-ročným partnerom sme spolu už skoro päť rokov. Prerástlo to viac-menej do vzťahu otec a syn. Myslím si, že som ho nasmeroval na správny životný smer. Milujem ho, ale sex s ním ma už prestáva baviť. Čo robím na zoznamke? Založil som si profil, aby som mohol napísať jednému chlapcovi z inzerátu. Na jeho inzerát ma upozornil kamarát. Niekto hľadal chlapa s vypracovaným telom, tetovaním a veľkým penisom, ktorý chodí plávať k miestnemu jazeru v rovnakú dobu ako ja. Popis celkom sedel na mňa, a tak som sa prišiel opýtať. Možné to je, pretože tam občas vídavam rôznych sympatických chlapcov. Nebudem sa brániť ani zoznámeniu s inými chlapcami.

Prečo kedysi práve 15-ročný chlapec?

Pretože ma vzrušujú mladí chlapci. Je pravda, že až takého mladého som nechcel, ale on si našiel mňa, rozumeli sme si a rozumieme. V rôznych veciach si vyhovujeme a sme schopní spolu vychádzať i bývať, a to nám pre fungovanie vzťahu stačilo. Avšak po piatich rokoch sa mi už žiada zabaviť sa najmä sexuálne aj s niekým iným. V tomto sa s partnerom nezhodneme, pretože on na to má iný pohľad; ešte mu stačím iba ja. Možno v tom jedinom by som si viac rozumel s niekým starším, ale asi by to bolo na úkor iných vecí; narazili by sme na iné problémy v spolužití.

Svojmu partnerovi som už pomohol dosť, mohol by mi dopriať. Keď sme sa spoznali, prepadával v škole, flákal sa. Dnes má brigádu, dokončil školu, dokončuje si ďalšie štúdium, učí sa, pracuje na sebe. Býva a stravuje sa u mňa za upratovanie a na všetko ostatné si už dokáže zarobiť sám. Musím povedať, že je šikovný.

Rozprávali ste sa o tom, ako by bolo možné váš vzťah skvalitniť alebo ste si otvorene povedali aspoň o veciach, na ktoré máte vo vzťahu rozdielny pohľad a ktoré vás trápia?

Preberali sme to, ako oživiť náš sexuálny život a už viem, že on o dobrodružstvo s inými (trojka alebo štvorka, výmena partnerov, voľný vzťah) nechce ani počuť. To, že hľadám inde, mu, samozrejme, nechcem vešať na nos.

Musel by to byť niekto, komu by sa dalo veriť, že je zdravý a diskrétny a šiel by do toho i pravidelne. Prípade by nebolo zlé, keby mal tiež svojho partnera a chcel sa len občas uspokojiť, aby nevymýšľal hlúposti. Nemusí sa o tom nikto dozvedieť, a vtedy to ani nikomu neublíži. Možno to nie je správne, ale vidím to tak, ako som to opísal vyššie.

Myslíš si, že vernosť nepatrí k láske, alebo že pracovať na sebe a na vzťahu človeka stojí príliš veľa a nerobí ho to lepším i šťastnejším?

Šťastného človeka robia iné veci ako láska alebo vernosť. Napríklad my sme boli teraz dva týždne na dobrodružnej dovolenke, užili sme si to a boli sme tam šťastní. Je potrebné spoločne si užívať život, a to robíme. Tiež pomáhať partnerovi so všetkým, čo potrebuje, a to robím tiež.

Nie je to skôr nejaká forma kamarátstva zmiešaná so sexom? Vzťah si žiada čosi viac, niekedy i sebazaprenie, inokedy obetu. Určením si hraníc určite neochudobňujeme vzťah ani nepopierame svoje túžby.

Láska a vzťahy všeobecne sú ďaleko zložitejšie a komplexnejšie, ako sa na prvý pohľad zdá, ale každý to cíti inak, každý má iné skúsenosti a predstavy o dobrom fungovaní vzťahu a máme tiež rôzne pohľady na tú istú vec vrátane rozvíjania seba. Svoj pohľad nikomu nevnucujem ani nehodlám moralizovať, a pokiaľ niekto chce poučovať mňa, má smolu. Mám to tak, tak to je a nezmením to. Viem, čo je správne a čo nie a viem, prečo som si čo a ako nastavil vo svojom živote. Viem, za čo sa môžem pred sebou hanbiť a za čo nie. Hodnotenia od druhých nepotrebujem. Budem strácať čas len s ľuďmi, ktorým vyhovuje moje myslenie a spolu sa rozhodneme, čo s tým budeme robiť.

Áno, vzťahy nie sú jednoduché, ale vďaka tomu môžeme rásť v cnostiach a stávajú sa z nás vzácnejšie osobnosti, pokiaľ i to zložité ustojíme.

To sú falošne múdre vety, pretože vzácne osobnosti môžeme byť aj kvôli tomu, že pomáhame iným a máme ich radi. Že občas podľahneme pudom, to je iná vec a hlavne realita. Radšej občas podľahnem, pokiaľ viem, že to nemá žiadne následky, než aby som kvôli neukojeniu bol na milovaného človeka nevrlý, nebol v živote spokojný, a tým by trpelo aj moje okolie. Je to proste zložitejšie ako jedna múdra veta.


Ak fajčíš trávu alebo užívaš iné látky, ktoré ťa dokážu do polhodiny zmeniť na pár hodín, si "Mr. Boombastic"

Veková kategória, s ktorou prichádzam do kontaktu, podceňuje vplyv ľahkých drog, napriek tomu, že ich negatívne účinky prevyšujú pozitívne (podľa toho, ktorý krátkodobý účinok môžeme nazvať skutočne pozitívnym), ovplyvňujú psychiku človeka a kvalitu zdravia pri dlhodobom užívaní a následnej abstinencii už po celý ďalší život a sú vstupnou bránou do sveta tvrdých drog.

Poznám chlapcov fičiacich na tráve, a všetci ich kamaráti ich milujú, lebo podľa nich sú super - obetaví, úprimní, spoločenskí, nespútaní, zábavní, vnútorne neskutočne slobodní a spokojní..., a tak sa nadobúda dojem, že tráva je vlastne strašne fajn, lebo z teba vydoluje tvoje lepšie JA, viac priťahujúce okolie spútané konvenciami a strachom, ktoré závidí, vnútornú energiu, sebakritickosť a nadhľad závislého. Ja zasa húliacich trávu vidím aj v inom svetle - nedodržia slovo, schádzajú z cesty k cieľu príliš často, nedokážu sa sústrediť, a pred aj po každom čine sa im zahmlieva, no a samozrejme klamú. Oni však prežívajú pocit eufórie a majú pocit jasnej či vyčistenej mysle.

Ľahké drogy zhoršujú úsudok a tlmia hlas svedomia. Sebaľútosť strieda nezáujem o svoj vnútorný svet i svet okolo. Je to v podstate jednoduchý únik od reality, ktorú mladý človek bez trávy nezvláda, preto je tráva taká dobrá; na prvý pohľad chráni.

Nevhodné vždy a ešte nevhodnejšie vtedy, ak tým osoba zakrýva traumy z minulosti alebo sa na ne snaží zabudnúť, potrebuje ju na to, aby sa stala niekým iným, posilňuje sa tým alebo neznesie pravdu. Je to zvláštny boj proti nenávisti voči sebe samému. Aj tráva môže človekovi spôsobiť to, že sa stane tým, kým byť nechcel, kým v minulosti opovrhoval.

Negatívne účinky THC:

  • zhoršenie krátkodobej pamäti
  • o 30% vyššia šanca vzniku schizofrénie
  • zhoršená schopnosť viesť motorové vozidlo na 10 a viac hodín
  • predĺženie reakčného času
  • úzkostné stavy, depresie, emočná labilita
  • pokles spermiogenézy
  • zápaly a nádory dýchacích ciest
  • zhoršenie imunity (dym)
  • zrýchlenie srdcovej frekvencie
  • o 1/2 viac rakovinotvorných látok, než sa vyskytuje v cigarete
  • riziko poškodenia plodu
  • THC je do niekoľkých mesiacov od užitia dokázateľný v moči a v pote

Pozor na internetové stránky pre gay & bi!

Homosexualita je len pomyselnou špičkou masy ľadovca. Všetci sa na seba a na svet môžeme začať dívať zdravšie, skvalitniť svoje vzťahy s inými, byť tými, kými sme vždy chcel byť. Je to niečo, čo nás páli, a čo sa zároveň usilujeme zakryť za intoleranciu okolia a psychické problémy s ňou spojené. Pravdou je, že ide len a len o nás, nie o okolie.

Netvárme sa, že mladí gayovia nepotrebujú vychovávať a viesť. Inak ich budú vychovávať amorálne články a nezrelé kreatúry na portáloch pre homosexuálnu komunitu. 

Toto sa podporuje a propaguje na niektorých internetových portáloch, kde je veľká časť osôb mladších ako 18 rokov (päť príkladov + jedno prerozprávanie):

  1. Chtěl bych se vás zeptat, kam si chodíte v Ostravě "zablbnout" nebo jestli nemáte nějaký tip, kde by se to dalo dělat.
  2. Jsme tři, ani jeden nemáme prostor na sex. Venku je zima, nějaké rady, kde si to rozdat?
  3. Je tolik gayských seznamek a klubů, vždycky se gayové poměrně rychle a snadno domluví na sexu, nemusíš kupovat kytky, zvát na večeře a opatrně dobývat. Řeknete si jen o svých potřebách a limitech a může se jít na věc..., pokud ti jde tedy o sex na jednu noc...
  4. Mám přítele, se kterým jsem několik let. Ze začátku jsem mu byl věrný, časem jsem se ale občas sešel i s nějakým jiným klukem, ale šlo vždy jen o sex (bezpečný). Nedávno jsem se sešel s klukem, měla to být "jednorázovka." Ale bylo to fajn (ač jsme oba aktivové, takže v sexu máme jistá omezení) a tak se scházíme, dá se říci, pravidelně, jdeme spolu třeba i na oběd, do kina a tak. Zve mě k sobě domu na sex. Problém je, že ač svého přítele miluju (tak moc, jak to jen po tolika letech vztahu jde, rozejít se nechci), tak začínám něco cítit i k "milenci." Často na něj myslím, když jsem s ním je mi hezky, nechce se mi od něj odcházet, nejradši bych se k němu přitulil anebo u něj i přespal - což samozřejmě nejde. Myslím si, že on (milenec) ke mně nic necítí, jde mu jen o sex, ale někdy chce jen jít ven a nechce sex a já sem z toho chování zmatený. Píšem si celkem často. Jinak on je taky zadaný, jsme oba aktivové, takže to není moc kompatibilní a jsou i další důvody, proč si myslím, že by vztah neměl cenu. Ale jak říkám, začínám k němu něco cítit a určitě by mě teď bolelo, kdyby to mělo skončit. Proto mě napadlo, že bych to ukončil preventivně, ale asi to nedokážu, já ho mám až moc rád. Chtěl bych, aby i on měl rád mě. Zajímá mě, co si o tom myslíte, a jestli to tak třeba taky někdo nemá. Jak to děláte, že se při nevěře nezamilujete? Opravdu dokážete mít sex bez jakýchkoliv citů k druhé osobě?
  5. Domluvil jsem se s cizím, pěkným klukem, že dáme sex. Já jsem pasiv. Chtěl to bez gumy, ale nakonec jsem ho přemluvil, aby si ji dal, protože vím, že kluky střídá jak ponožky. Ale líbil se mi a to je na sex dostačující. Viděl jsem, jak si gumu nasadil, jenže když jsem se po sexu otočil a chtěl mu sundat kondom z péra, tak ten kondom měl v ruce a byl úplně prázdný. On prý, že nemohl odolat, ale že rád ejakuluje bez gumy. Co si o takovém člověku myslet? 

Ako obnoviť lásku k partnerovi?

  • Veľmi dojímavé rozprávanie muža pred tridsiatkou, ktorý pociťuje, že jeho niekoľkoročný vzťah s partnerom chladne. Nahlas premýšľa o tom, čo by to mohlo zvrátiť, možno i vzbudenie žiarlivosti. Poslednou možnosťou je tolerovanie sexuálnych úletov svojmu partnerovi. Nechce ho stratiť, pretože o chvíľu ho čaká operácia, po ktorej už, podľa jeho slov, nebude nikdy ako predtým, stane sa nepríťažlivým nielen pre svojho partnera, ale aj pre iných chlapov. Zúfalý pokus o záchranu lásky, ktorá láskou nikdy nebola.

Nerád to hovorím, ale situácia je kritická. Na zoznamovacích portáloch pre homosexuálnu komunitu, je to o bolesti i šialenstve, dokonalom vymývaní mozgov, kradnutí identít tých, ktorí ešte nie sú celkom poslušnými a zmĺknutými ovečkami gay loby, stále majú vlastný názor, disponujú zdravou sebaúctou a sebakritikou.

Choďte na akýkoľvek čet pre gayov a sami sa presvedčíte o tom, ako tridsiatnici nenachádzajú stáleho partnera, ako sa 15 - 20 roční chcú čím skôr podobať tým zvráteným a povrchným (a nadobúdajú presvedčenie o tom, že bez schopnosti niekoho ukojiť, ukojiť seba a bez sexuálnych skúseností nie sú kompletní ani zaujímaví) a ako sa všetci vzájomne podporujú vo zvrátenostiach a konzume, ako 60-tnici žobrú o lásku a pozornosť mladých, za ktorú sú ochotní platiť (a tým len unikajú pred starobou, pred realitou a neriešenými psychickými problémami, ktoré si do nej priniesli z minulosti). Popri tomto šialenstve, zabalenom do "okay" obalu, sa bojuje za právo zakladať "iné" rodiny a proti šíriacemu sa AIDS, ktorého šírenie sa zároveň podporuje. Je to psychologický kolaps, osobný debakel každého jednotlivca, ktorý sa nechce posúvať dopredu a dospieť, hanba komunity gayov, ale najmä mužov. Nájdete tam asi všetky psychické diagnózy a sexuálne deviácie. Ak už človek nepozná alebo obhajuje to, že je zvrátený a chorý, čo môže dosiahnuť? Ak muž nie je mužom činu a skutočného dobrodružstva poznávania seba a robenia tento svet lepším, chce byť slabochom a bábkou v rukách iných, všetkým na smiech? Neautentický človek nikoho neláka a hrať sa každého v istom veku omrzí - bude chcieť normálne žiť a byť šťastný, no už nebude vedieť, čoho sa chytiť, zotročovanie iných a zafixované zlozvyky ho pohltia a urobia ho slepým, hluchým, nemým, večne hľadajúcim a večne nešťastným. Blažený muž, ktorý sa vrátil na cestu pravého muža, hoci to nemá ľahké. 

Z dnes už zmazaného profilu na najväčšej gay zoznamke v rámci Česka a Slovenska (bez pravopisnej úpravy, zverejnené na pôvodnom webe 18. 1. 2015 o 16:32)

- Nehledám koitus.

- Nehledám blowjob.

- Nemám zájem o fotky vašich pyjů.

Vítej na největším gay smetišti. Registrovaný, nějak orientovaný kluk nebo muž, který se podívá na web možná jen ze zvědavosti, pravděpodobně nadobro odejde. Kdo je charakter, zhnusí se, možná bude i zvracet. Od takového člověka se neočekává, že se zde bude dál projevovat. Přesto je zde k volbě i tato možnost, jak se presentovat. Směšné a zároveň scestné.

Pro všechny je to z prvního dojmu naprosto vychytaná stránka k seznámení. Hlavně upoutává tím, že je vidět právě on-line přihlášený a okamžitý chat s takovou osobou je "reálný okamžitě." Toto vlákno zachycení (a dneska mobilní gay radar) byl podle mně prvotní záměr, jak přilákat tu skupinu, která se veřejně seznamuje mnohem obtížněji, ale tady se nevědomky stala součástí největšího českého, méně slovenského smetiště gayů, nemocných hyen..., protože masa lidí zanechává otisk a udává charakter reálního nebo virtuálního společenstva. Záměr zřejmě nebyl špatný.

Bohužel pro spoustu lidi je to past a propad do zvláštní společnosti, kde se vytváří nová forma nevratného pokřivení osobnosti.

Člověk sem nastoupí v naději, že si právě zde splní něco, že toto je místo, kde má naději poznat to, k čemu byl životem určen se družit (poznat taky lidi ke sdílení), ale namísto toho odchází pohlcen znechucením, o nepochopení tohoto tady nemluvě. Pouze falešná naděje (přimění primitivně myslet s davem - fotky) z něj dělá vlastního otroka a zub času vezme za své, jde-li o původní záměr (osobní kouzlo - jedinečný charakter každého), shnije mezi vším ztraceným, co zde odstartovalo nekontrolovatelný chod samotného tvůrce webu. Tohle je fakt, který zde ví nebo aspoň cítí snad každý a každý si tím zde prochází. Někdo by s tím měl něco dělat. "Někdo," podle mě by to měl být ten/ti, co z toho tady mají přinejmenším prospěch a jaký jiný, než finanční.

Nechci se chvástat, jak jsem morálně na úrovni a srovnaný. Ano, mám své chyby a mám jich spousty a bohužel jsem se tím tady nechal také mnohokrát strhnout po vzoru, který je tamním vzduchem. Už tolikrát jsem se nad sebou musel zamyslet, kudy že se to nechám vláčet, proč mě strhává davový pocit, proč už se někdy chovám jak ti, které nesnáším pro jejich odtud vzešlé namasírované ego.

Toto je web, který především spoustě lidem ubere na sebevědomí. Toto je web, který spousty lidí přivede na cestu ze sebe díky tomuto metru hodnocení udělat ze sebe totálního idiota nebo někoho jiného za cenu lajku, tedy plusu a chtíče slintalů, kteří dávají komenty, které ty nevyzrálé staví do cesty úplného rozladění z vlastní osy sebekontroly na cestu gayské image. Aniž by si to spousta zde uvědomovala, stanou se ikonou davu. Čistá osobnost je tím pádem zničená a poznamenaná ve spoustě směrech (pro příklad: Kolik lidí si zde muselo položit otázku, kdyby se o této stránce nedozvědělo, jaké hodnoty a směr by neztratili?).

Na této stránce kardinálně chybí morální GURU, vůdce, usměrňovač, rádce všem těm, kteří se tu zasekli a nevědí, jak z toho ven, jak a čeho se dál chytit. Všechen promarněný neefektivně strávený čas zde, sexuální otupělá vyčerpanost, zklamání, nezájem se pokoušet o něco nové pro nedůvěryhodnost profilů, naučenou egoistickou povrchní lenost, sečtělost a samotné vnitřní už jiné JÁ, než jaké bylo, než se sem "jeden" prvně v naději zaregistroval. Postupem času tu vzniká více osobnostních projevených záporů než kladů.

TY, jenž jsi vytvořil tuto stránku, jsi vrah lidských duší, jsi obyčejná lidská hyena, která těží ze zoufalosti a tvým záměrem je podle mého postřehu Nám to zde nezjednodušovat, nýbrž nechat svému osudu neb je jasné, že jen pokud to zde o to těžší bude, projevená zoufalost se projeví nikdy nekončícím proudem pokusů zde být na malinkatém zlomku naděje, kde je završeno toto koupením si Tvého produktu ke zviditelnění se zde. Bohužel, plno lidí to tak nemůže vidět přes tu parádu, která se tady děje a Ty se směješ. Nemáš potřebu zde měnit nic k lepším morálním hodnotám. Potřebuješ si zde udržet tolik zoufalosti, kolik to jen jde, to přece vynáší, no né? Pokud tvůj záměr je ten, pro který se sem denně přihlásí tolik lidí a evidentně zdejší chod je nekontrolovaný a volný všemu, co zde zanechává nesmazatelné stopy, víceméně jakkoliv negativně hluboké, už ten fakt, že toto tady evidentně lidi proti sobě staví do role, která má pramálo společného s něčím, jako je se zde kvalitně seznamovat, tak právě proto bych TEBE, tvůrce téhle hniloby postavil čelem k odpovědnosti za všechny emoční nemoci i ty biologické spojené s tímto tvým chaosem, který si do této podvědomí společnosti a této komunity přinesl. Máš tušení, kolik lidí jsi postavil do role, kam se neměli nikdy dostat a kolika lidem jsi zničil život? Máš tušení, kolika lidem jsi vzal naději?

Klasické zoznamovacie portály pre homosexuálne cítiacich a pre ľudí bisexuálne sa správajúcich, prezentujúcich spájajú homosexualitu s neviazanými pohlavnými stykmi, podporujú sexuálnu závislosť a zmätenosť charakterovo i situačne aktuálne alebo dlhodobo psychicky, alebo morálne oslabených až zúbožených individualít, ktoré majú problém sa zaradiť do bežného života, a tak hľadajú záchranu a prijatie v takom prostredí, ktoré sa im samo núka, hoci je to prostredie "choré." Tieto internetové stránky vychovávajú mladých homosexuálov v istom životnom štýle, ktorý je pre nich istou morálnou smrťou, nehovoriac o tom, že ich klamú, zavádzajú s cieľom mať zisk. Im nejde o pravdu a zdravé smerovanie mládeže spejúcej k pravej homosexualite v naplnenej podstate, ale o to - čo najdlhšie sa udržať na "pľaci" za akúkoľvek cenu. Jednoznačne zneužívajú vnútorné rozpoloženie a situáciu, v ktorej sa mnohí mladí homosexuáli ocitajú, vystupujú ako sekta, ktorá vystiera ruku s predstieraným záujmom a ochotou pomôcť. Som za to, aby boli homosexuálne zoznamovacie portály prísnejšie moderované, prípadne zrušené, aby sa prestala ukazovať len jedna a vždy tá istá stránka homosexuality ako životného štýlu - reklama na homosexualitu, ktorá prezentuje, ako má homosexuál žiť, ako má vyzerať atď., pretože porušujú právo na ľudskú dôstojnosť, skutočnú slobodu, zachovanie identity, psychické zdravie, súkromie, osobnostný rozvoj a zdravú prezentáciu svojho vnútorného stavu, manipulujú krehkou psychikou emocionálne zranených ľudí. Povrchnosť a účelovosť týchto stránok už stihli poznačiť psychické zdravie a ďalšie smerovanie životov stoviek homosexuálnych ľudí, pomáhajú pri šírení HIV nákazy, pretože ich manažujú amorálni ziskuchtivci a ich dlhodobí používatelia, ktorí dávajú stránkam špecifickú pečať, sú osobnostne a morálne slabí jedinci. Prísnejšie moderovanie (pomôcť by mohlo aj spoplatnenie členstva) rôznych četov, diskusných fór a zoznamovacích stránok nie je prejav totalitných manier či intolerancie, ale prejav zdravého rozumu a komplexnej ochrany zdravia človeka.

Keďže proces ich zrušenia by bol bez podpory väčšiny boj s veternými mlynmi, jednoducho odporúčam sa na takýchto stránkach neregistrovať a nepoužívať ich (osobnostne silná a emocionálne zrelá individualita vhodná na partnerský vzťah alebo stabilné priateľstvo sa na zoznamovacích portáloch pre homosexuáloch vyskytuje v mizivom percentuálnom zastúpení a dlho sa tam neudrží). Je potrebné eliminovať množstvo rizík internetového zoznamovania sa a hlavne obmedziť šírenie amorálnych praktík a praktík narúšajúcich duševnú pohodu jedincov túžiacich po láske a pochopení, vo vnútornom zmätku, no s túžbou zachovať si vlastnú identitu a dôstojnosť, s túžbou po zdravom a perspektívnom sociálnom kontakte.

Nemusíme podporovať stránky, ktoré svojimi bulvárnymi článkami, propagáciou neviazaného sexu, nedôstojnej prezentácie seba, deformovaním hodnôt ostatných (ovplyvňujú hlavne ľudí, ktorí sa ešte nedokážu v plnej miere nezávisle rozhodovať a konať) a zvýhodňovaním výstredných až amorálnych členov stierajú obraz mužskej individuality, originality a pravej lásky. Podporujme iba také projekty, ktoré skutočne pomáhajú, chránia ľudskú dôstojnosť a rozvíjajú osobnosť, motivujú a dávajú nádej.


Máme poradne? Máme. Ale aké!

Odpoveď v poradni, ktorá ma rozhorčila (http://www.004.cz/neverim-tomu-ze-se-to-neda-zmenit)

Dobrý den, 

je mi 22 let. Myslím si, že jsem gay. Ovšem nežiji tak, nemám žádný partnerský vztah a okolí "nic neví". Střídám okamžiky, kdy se se svou orientací začínám smiřovat a okamžiky, kdy mám chuť se někam "zahrabat" a už nevyjít ven, případně se zabít. Chodím na konzultace k psychologovi i sexuologovi. Nejsem aktivní, praktikující křesťan a nesouhlasím s jejich "etickými" názory na homosexualitu. Přesto však, když někdy (většinou náhodně) čtu články v novinách, nebo teď stránky typu homosexualita.cz, nejsem si svou orientací příliš jistý. Můžete prosím dokázat či zpochybnit jejich citace různých autorit nebo "autorit" - čili sexuologů, odborníků na homosexualitu, tvrdících prý, že homosexualita lze v některých případech vyléčit a že opravdu homosexuálních, je asi jen 1% populace? Ony autority se prý mýlily a teď možnost "vyléčení" připouštějí. Údajně je homosexuální chování hodně naučeno - viz staré Řecko nebo mnohé kmeny v Africe apod.. Upozorňuji, že těmto zprávám vnitřně moc nevěřím a jejich společenská objednávka je mi jasná. Přesto mě nahlodávají dost a dost. Cítím se vyčerpaně, nemám žádné sex. představy, muži (a pochopitelně ani ženy) se mi nelíbí. Dříve jsem se uvolnil aspoň masturbací, teď už asi 2 měsíce ne (ani sny).

Děkuji za pomoc

***

Ahoj Jirko,

Děkujeme za dopis. K článkům, které ti dávají plané naděje: Ti, kteří tvrdí, že dokáží homosexualitu vyléčit, se samozřejmě mýlí. Je to jen taktický tah náboženských dogmatiků, jak získat tolik potřebné ovce, jež je budou poslouchat, uznávat, pochlebovat a v poslední fázi se stanou jejich finančními donory. 

Jednou takovou skupinou je NARTH.


Môj komentár

Určite sú náboženské a iné skupiny, ktoré sú presvedčené o tom, že homosexualita je liečiteľná, a možno nie sú v terapii úspešné, ale dnes je to už veľmi malá časť konzervatívcov, možno istým spôsobom extrémistov. Väčšina chce poukázať na iný rozmer života, morálne sprevádzať a ukázať tretiu cestu. Pokiaľ zachovávame názorovú a inú slobodu, musíme uznať, že niekomu viac bolesti spôsobuje žiť nútene ako homosexuál, musieť veriť tomu, že návod na šťastie vlastní gay loby, ako i tomu, že tu ide len o sexualitu, nie o vzťahové väzby a osobný rast, vzťahové zranenia a identitu a hľadanie zmyslu v živote človeka. Máte pravdu v tom, že gay loby si k dnešnému dňu získala oveľa viac oviec, ale je to preto, lebo už štvrťstoročie sú jej hlavnými zbraňami taktizovanie a rafinovanosť. Apropo, ani Pride nie je zadarmo. A to nehovorím o tom, koľko obetí už majú na konte rôzne pro-gay portály propagáciou voľného sexu a amorálneho správania predkladaných mladým na zlatom podnose.


NARTH je sdružením lékařů majících skeptický náhled na vrozenost či neměnnost homosexuální orientace a snažících se ji léčit - povětšinou se tak děje pomocí náboženských terapeutických skupin. Samozřejmě, že pro jakékoliv zkoumáni je důležité, aby existovali i skeptici, kteří jdou proti proudu a dívali se na věc jinak. Představovat výsledek jejich práce za nejkorektnější a nejprůkaznější je vsak poněkud zavádějící, jsou jen jednou z alternativ a vykazuji tedy přinejlepším stejnou korektnost a přesnost jako jakékoliv jiné zájmové sdružení. Odkazy na stránky NARTH najdete téměř výhradně na křesťanských serverech zabývajících se problematikou odlišné orientace z pohledu věřících. Nikde jsem se nedopátral proč je potřeba aby pacient byl věřící, aby byla terapie této, dle některých tvrzeni: "získané psychické poruchy, úspěšná." Možná, že kdyby existoval skutečně úspěšný léčebný postup nezávislý na ovlivňování pacienta nějakou ideologii, objevovaly by se odkazy na NARTH běžně i na lékařských serverech. To samé platí i pro server homosexualita.cz.


Môj komentár

Ideológiu môžeme vidieť za všetkým a múdry človek ju rýchlo odhalí pri každej kampani za akési práva homosexuálov pri umelom vytváraní sexuálnych menšín, pretože niekomu už totálne prerastá cez rozum nikdy nikým nepodložený názor, že homosexualita je vrodená. Samozrejme, rôzne názorové línie by mali hľadať to, čo majú spoločné a spájať sa v cieli osobného šťastia každého jedinca s homosexuálnymi sklonmi, a to pri rešpektovaní jeho originality a chránení jeho integrity. Ako vidíte, aj aktivistom ide o peniaze a moc, nie o to, aby sa dotknutí cítili vnútorne nezávislí a skutočne šťastní. Kto hľadá pravdu, ten ju nájde a prestane vidieť v gay loby spásu. Ideálne ja spoliehať sa na vlastný úsudok. To však nevyhovuje niekomu, kto potrebuje vyhrávať v politických a mocenských bojoch. Potrebuje si poistiť svoje víťazstvo.


Server homosexualita.cz není špatně udělaný. Ba naopak pro svůj cíl je udělaný až moc dobře. Jinak autora tohoto webu jsem slyšel mluvit a je velmi demagogický. Důkazem schopností tohoto individua jsi třeba i ty. Tyto programově psané stránky u tebe dokázaly vzbudit pochybnosti a to velmi perfidním způsobem. Umí spekulovat a převracet vědecké poznání ve svůj prospěch. Znají většinu studií. Zpochybnit se dá úplně všechno, to není těžké. Nicméně myslím, že pokud vědecké týmy své projekty obhájily před komisemi a prezentují, ví podle mne, co dělají a říkají. Teorie příčin vzniku homosexuality nejsou tak jasné, jako černá a bílá, ale co jasné je, je neměnnost sexuální orientace, se kterou se člověk rodí. Církve, sekty, spasitelé guru, vezmou fragmenty výsledků a předvedou čtenáři vlastní interpretaci, tak aby dokázali, co potřebují a to tedy to, že ty potřebuješ je, aby ses zbavil své nežádoucí orientace. A výsledek?

Potlačení svého já, překrytí opravdových potřeb iluzí a vytvoření falešného velmi nebezpečného psychoidního stavu. Časté jsou deprese a výčitky, že se málo snažím, že to ve mne pořád je, i když už se vlastně dlouho tvářím, že ne. Připustím-li si neúspěch, jsem ohrožen sebevražednými myšlenkami, neb jsem zklamal nejen sebe, ale i svého spasitele. Pocity marnosti člověka pak pohltí a může se zhroutit - prostě se zblázní.


Môj komentár

Ak mám pochybnosti o tom, či mi napríklad Váš portál chce dobre, a tiež o tom, či máte dostatočný morálny kredit na to, aby ste mi mohli radiť, tak mi hrozí psychoidný stav?


Kolik je homosexuálů? Průzkumy nereflektují počet gayů a lesbiček, ale stav společnosti a to jak tento stav vnímají samotní homosexuálové. Čím liberálnější postoje, tím se více lidí v dotazníku přizná k menšinové orientaci. Proto vychází tak malá čísla. Navíc je problém, že ne každý se identifikuje správně. Tisíce gayů a lesbiček prožijí celý život v popření své orientace.


Môj komentár

Mnohým ľuďom vyhovuje mať tajné sexuálne úlety a žiť dvojakým životom, pretože vždy je cesta žiť pravdivo a morálne čisto. No a takýto sa žitím svojej sexuality chváliť (zatiaľ) nebudú a ani ju zverejňovať. Pozrite sa, čo sa deje, ak ľudia nepotrebujú byť formovaní a ak prestanú existovať hranice. Prečo je Váš životný štýl vzorom pre iných? Zvládate tú zodpovednosť zavádzať stovky mladých ľudí a negatívne ovplyvňovať ich životy? Kto je podľa Vás liberál? Konzervatívne postoje, ktoré nešíria politiku zla a nenávisti, nie sú moderné?


Přitom být gay či lesbička, není nic strašného. Neznamená to automaticky nižší životní úroveň, ani méně radosti ze života či slasti. Být gay znamená, že se nemusíš smiřovat s průměrností. Řekni si, že je to vzácnost jako třeba levorukost. Leváci jsou taky normální lidé a je jich míň, stejně tak jako gayové a lesbičky.


Môj komentár

Ošúchaná taktika, ktorá vždy zaúčinkuje. Mňa by skôr zaujímalo, čo okrem toho, aby si daný mladý chlap robil, čo sa mu zachce, ponúkate. Keď zistí o svojej homosexualite pravdu, nájde návod pre svoj vlastný život a bude potrebovať skutočného priateľa, niekoho viac, ako len na pár pekných chvíľ, niekoho, kto nebude požadovať niečo za niečo... a kto si nebude priať nič iné, iba jeho šťastie.


O léčení homosexuality jsme psali v poradně 004 - kapitoly Chci se z toho vyléčit a Léčba metodou SSAD. Homosexualitu nelze léčit. Je to jako nutit ledviny, aby pracovaly jako srdce a vyměnily si své funkce. Myšlenkami a vůlí lze ovlivnit jen některé mozkové funkce. Rozhodně si nemůžeme říct, že chceme, aby nám narostl nějaký lalok kůry, zmenšil se mozeček a homosexuální hypotalamus odumřel a narostl nám heterosexuální. O léčbě homosexuality pomocí stereotaktických metod jsme též psali v projektu homosexualita.004.cz.


Môj komentár

Podsúvate svoju ideológiu (lebo toto nie sú vedecké dôkazy a dnes už dávno nie sú uznané vedcami, ktorí robia serióznu vedu) ako Svedkovia Jehovovi, a pritom vám náboženské skupiny ležia na žalúdku. Je to akoby zlodej kričal: "Chyťte zlodeja!"


Píšeš, že homosexuální chování je naučeno. Ano, je možné se chovat homosexuálně, ale jen chovat, ne cítit. Vězni se chovají homosexuálně po dobu výkonu trestu, ale neudělá to z nich gaye. Jakmile mají šanci mít styk se ženou, od homosexuálních praktik upouštějí. V Řecku to patřilo k dobrým mravům, ale neznamenalo to, že se lidé stali homosexuálními a nepreferovali heterosexuální styky.


Môj komentár

On to nemyslel tak, že ho otec alebo mama naučili homosexuálnemu správaniu, ale že nejakým spôsobom mohla byť narušená jeho identita a hľadá odpovede aj na túto otázku. Rozvoju sexuality predchádza rodový fíling, pocit naplnenia alebo nenaplnenia v danom pohlaví, ktoré prichádza cez vzťahy s osobami rovnakého pohlavia a vďaka pohlaviu opačnému, ktoré vytvorí priestor pre rozvoj tejto identity. Nechcieť byť ako ovca a nezávisle hľadať odpovede, je prejavom zrelosti a sily. Je to totiž jeho život, jeho osobná minulosť. Od toho, ako si zodpovie na otázky týkajúce sa jeho minulosti, ako prijme pečať prostredia, ktorú už zmení len v minimálnej miere, do akej miery spozná sám seba, bude záležať kvalita jeho života v budúcnosti.


Ad absence sexuálních představ: určitě jsi to již konzultoval se svým sexuologem. Jedná se vynikající důkaz homosexuální orientace egodystonního typu. Vedle této varianty je možné, že se za tím skrývá nějaká závažná deviace. Nicméně to nebude tvůj případ. Jsi si vědom, že jsi gay, jen se ti nedaří přijmout tuto orientaci a sebe jako jejího nositele.

Muži se ti nelíbí, protože jsi si zakázal, aby se Ti líbili a ženy se ti nelíbí přirozeně. V podstatě se na sobě pokoušíš aplikovat averzivní léčbu homosexuality. Přitažlivost k mužům si spojuješ s hříchem a odporem. Je u tebe patrný smutek nad ztrátou heterosexuálního sebeobrazu. Prošel jsi mnoha fázemi a ocitl jsi se na křižovatce velmi blízko sebeakceptace, žádná jiná fáze krom sebeakceptace není. Buď popřeš sám sebe až do konce života a nebo si řekneš: Vždyť je to vlastně jedno jestli jsem gay nebo heterák, tak i tak jsem to já. Mám se rád i jako gay. Nevybral jsem si jaký budu, ale jsem rád takový jaký jsem a to i tak, že mám třeba hnědý vlasy a ne blond atd. Nemůžu za to, jaký jsem a nechci to měnit. Nebudu se zdržovat přemejšlením nad sebou samým, ale už si budu užívat jako gay a radovat se z života...


Môj komentár

Presne o to ide portálom, ktoré vystupujú ako záchrana všetkých blúdiacich homosexuálov, pokiaľ sa nimi nechajú viesť - Aby na sebe prestali pracovať a užívali si, koľko vládzu. Avšak život ich nebude šetriť len preto, že sú predurčení užívať si. Zažijú rovnaké pády a častejšie potrebujú hľadať silu, oporu, bojovať za zachovanie vnútornej rovnováhy, viery, posilnenie nádeje i lásky. Niet nad to, ak človek vyrastá v pravde, lebo len vďaka nej vnútorne dospeje v riadnom veku a i bolestivé zistenia nepoužije ako zbraň hromadného ničenia či na osobnú deštrukciu, ale stanú sa nástrojom, ktorým sa formuje skutočná krása osobnosti.


Reakcia na danú odpoveď - zaslaná portálu a nikdy nezverejnená

Dobrý deň,

nedá mi neopýtať sa, prečo mladým mužom hovoríte, že je nezmysel, ak si myslia, že sa ako gayovia nenarodili. Pripadá Vám to ako prejav rešpektu a názorovej slobody? Kto Vám dal právo určovať, ktorý výskum je pravdivý a ktorý nie? Prečo mladým mužom nepoviete, ako veda nekorektne pristupovala k problematike homosexuality? Uvediem Vám príklad, ktorí si mladí chlapci určite nepamätajú, lebo ešte neboli na svete. Začalo to výskumom Deana Hamera (a kolektívu), ktorý uskutočnil najväčší genetický výskum svojich čias (najväčším bol až do roku 2014, kedy ho nahradil iný), publikovaný v dodnes celosvetovo najuznávanejšom vedeckom časopise Science v roku 1993 pod názvom Evidence for Homosexuality Gene. 13. augusta 1993, v rubrike Zo zahraničia na strane 6, slovenský denník Národná obroda tento článok uviedol ako: "Vedcom sa podarilo objaviť gén podmieňujúci sexuálnu orientáciu." Viete však, čo bolo na konci originálneho článku (publikovaného v Science) skutočne napísané? Prekladám: "Ak budeme môcť objaviť gén homosexuálnej orientácie, potom môžeme začať zisťovať, čo ten gén spôsobuje." Uvedomujete si teraz aspoň trošku, ako gay loby zasahovala do pravdivého šírenia informácií a robí tak už štvrťstoročie (teraz sa už nemusí veľmi snažiť, lebo mladá generácia fičí už len na klamstvách, ktoré pôsobia ako pravda)? To je iba jeden z tisícich príkladov z minulosti. Médiá vždy pustili von len pozmenené informácie o homosexualite, lebo politický tlak, tlak spoločnosti a minoritných skupín bol neúnosný v čase, keď sa začalo zdôrazňovať dodržiavanie ľudských práv a slobôd (a sankcionovať prejavy inej slobody). Nepoznáte základné pravidlo úspešného lídra? "Hovoriť ľuďom len to, čo chcú alebo potrebujú počuť." Treba poznať históriu a skutočne pátrať po pravde, nie po tom, čo vyhovuje väčšine - za mňa nech nikto nerozpráva. Pokiaľ je nejaká generácia, ktorá už nepozná históriu problematiky, 30 a viac rokov bombardovaná názorom, že homosexualita je vrodená, tak nič iné si ani myslieť nemôže. Psychologické výskumy neboli brané do úvahy nie preto, že by boli ideologicky podkuté, ale kvôli tomu, že psychológia nie je exaktná veda - to, čo cítim a čo si neuvedomujem dnes, to o rok nemusí platiť. Preto ľudia radšej uverili nepravdivej interpretácii genetických výskumov, lebo psychológia bola a stále je pre mnohých iba rozprávka, mnohých ľudí usvedčuje (preto sa búria) a ponúka riešenia, ktoré už rokmi manipulovaná spoločnosť odmieta a v našich podmienkach ani nemáme odborníkov, ktorí by mali know-how (nie je masívna požiadavka zdola, vyhovenie ktorej by bolo právne kryté, každého strkáme do gay vzťahu alebo sexu). Určite viete, za akých podmienok bola homosexualita členmi APA vyňatá zo zoznamu duševných porúch. Vedci sa len dohodli, lebo nikto nevedel, čo homosexualita je a čo s ňou. Pritom nikdy v histórii nedošlo a už ani nemôže dôjsť vo vede k niečomu takému len na základe dohody, podľa toho, kto sa ako ráno vyspal a kto na neho tlačí, prípadne za koľko. Neprišiel som sa tu hádať o názoroch, iba upozorniť na to, že to, čo robíte, nie je korektné. Uvedomujem si, že je to politika a taktizovanie, pretože ani dnes v ČR a SR nevieme, čo iné s homosexualitou robiť, ale to neznamená, že máme robiť z ľudí ovce, ktoré si nedokážu vytvoriť názor na základe vlastnej životnej skúsenosti a pozorovania. Nechcem tu písať svoj životný príbeh a príbehy desiatky mladých mužov, ktorých poznám, ale ak budú mať chalani, ktorí sem chodia, záujem prečítať si aj inú pravdu, rád im vyhoviem. Je škoda, že skutočne nezávislé portály asi ani neexistujú, ale aspoň v poradni skúste hovoriť pravdu a nezavádzať.


Reakcia na ležérne vyjadrenie lekára v inej poradni ohľadom nechceného (nielen sexuálneho) správania istého mladého muža (https://www.nakluky.cz/poradna/tema/16979-nechci-byt-gayem/)

Milý pán doktor,

natrafil som na túto diskusiu cez prehliadač, a nedá mi nezapojiť sa. V akademických kruhoch kolujú podobné informácie, ako prezentujete, preto Vám ich nejdem vyvracať ani vyčítať, len chcem vyjadriť svoje poznatky.

NIKDY nebolo preukázané, že by pravá homosexualita, nie homosexuálne správanie, ktoré môže zažiť v podstate každý človek a živočích, bola daná biologicky alebo geneticky. Spočiatku prevládali názory hormonálnych zmien, potom zmeny istých štruktúr mozgu, potom prišiel genetický boom, ktorý tiež nevyšiel, no keďže vedci nemohli klamať, médiá sa postarali o iné podanie ich výskumov, ako to bolo napr. už v roku 1993, keď Dean Hamer vraj predostrel dôkaz génu homosexuality. Keď genetický boom opadol, ľudia už boli dostatočne zmanipulovaní, a tých, ktorí ešte neboli, ďalšie teórie presvedčili o vplyve epigenetiky, ktorú v praxi nie je možné pri vývine ľudskej sexuality dokázať ani vyvráti, čo je tiež stav, ktorý vyhovuje najmä politicky angažovaným vedcom a pseudovedcom. Dnes sa už musí držať tento názor a nesmie sa vybočovať, lebo by padli organizácie, ktoré majú na kontách milióny eur či dolárov a veľký politický vplyv.

Je veľký rozdiel robiť serióznu vedu a nepodliehať politickým a iným tlakom, no zostať bez peňazí... a chcieť robiť vedu a mať ju za čo robiť.

Iba pojem "psychická sexualita" hovorí za všetko. Na množstvo vecí môžeme mať predispozíciu, ale to neznamená, že sa aj reálne prejaví. Psychická sexualita sa týka iba človeka a s ním sa experimenty robiť nesmú. Takže ani Vy mi nemôžete predostrieť dôkaz o tom, ako sa formuje psychická sexualita u človeka.

Učebnice psychiatrie a sexuológie niečo učia, ale je potrebné aj žiť a všímať si reálne osudy a zázemia osôb s homosexuálnou a inou preferenciou. Robiť vedu na základe ich prvých subjektívnych pocitov a informácií z médií, ktorými nasiakli, by bolo ozaj trápne, ale i to sa v dnešnom svete deje. 

Čo sa týka terapie, NIKDY nemá ísť o terapiu sexuality, ale ako ste správne podotkli, o vnútorný obraz človeka o samom sebe, jeho myslenie, pohľad na svet, iných ľudí... Homosexuálne sklony, rovnako ako heterosexuálne sklony, chcú a potrebujú byť moderované, aby neovládali celé bytie, myslenie a správanie jedinca, a ako ste pekne napísali, aby neohrozoval seba alebo iných ľudí, napriek tomu, že ide o akceptovateľnú psychosexuálnu odchýlku. Homosexualita je vždy viac ako to, čo vieme pomenovať ako túžbu po rovnakom pohlaví. Je za ňou príbeh každého jedinca. Pokúste sa aj Vy počúvať tieto príbehy, a dívať sa na ich problémy objektívne, hlavne si nenechať zúžiť pohľad nejakou odporúčanou literatúrou, ktorá môže mať ďaleko od serióznej vedy. Pri homosexualite sú hranice pravdy nejasné a určuje ich nie veda, ale politika a ideológia.

Pokiaľ niekto nesúhlasí so svojou sexualitou, väčšinou je to kvôli rodine, postaveniu, práci, spoločnosti, a to dobré nie je. Ale sú ľudia, ktorí cítia, že by radi niečo robili s nenaplnením vo svojom pohlaví, hoci voči svojej homosexualite neprechovávajú hnev ani sa ju nesnažia potlačiť. Tí ľudia často nikam nepatria, lebo sa nedokážu plnohodnotne zaradiť ani medzi gayov, ani medzi heterosexuálov. Takí ľudia potrebujú takisto pozornosť a je vhodné sa im venovať aj inak, ako utlmovať ich poznanie a presvedčenie pochybnými výskumami a nemožnosťou terapie. Mali by sme zo spoločnosti odstraňovať novodobé formy neslobody a útlaku. Máme rešpektovať každé prežívanie homosexuality, ktoré vychádza zo srdca človeka a nie vplyvom tlakov zvonku.

Čo sa týka pedofílie a iných odchýlok, súhlasím s tým názorom, že i oni si budú stále intenzívnejšie presadzovať svoje práva, pretože už sa to deje. Akonáhle sa jednej skupine podarí "zvíťaziť," nič nezadrží ostatné minority, aby sa o to pokúšali tiež.

Takisto je našou povinnosťou starať sa o morálny rast mladých ľudí. Sloboda nespočíva v tom, že si môže každý robiť, čo chce, ale že tú slobodu použije na budovanie seba a pozdvihnutie ostatných. Napriek rozvinutým technológiám a všehochuti, stúpa percento osamelých ľudí a ľudí, ktorí sa vzájomne iba používajú. Koľko portálov sa podľa Vás usiluje zastaviť tento trend? A koľko z nich je zameraných na homosexuálov???


Veďme deti k poznaniu pravdy, vychovávajme sa sami a buďme si oporou napriek rôznorodosti

Milí mladí priatelia, pozor na to, čo hovoríte v kolektívoch o "gayoch" a ako sa prezývate. Prečo vlastne jeden druhého ponižujete homosexuálnymi narážkami a tým naznačujete, aká je to prehra, menejcennosť až ohavnosť byť homosexuálnym?

Nevieme, čo sa skrýva v srdciach ľudí okolo nás, a hoci nám nesadli, nemáme právo im ubližovať. Sila a krása osobnosti je vyjadrená aj tým, že neničím to, čo ma nepáli a rozvíjam to, čo túži po rozkvete.

Rodičia a učitelia, vysvetľujte deťom, čo je homosexualita, veďte ich k tolerancii, aby prijímali tých s homosexuálnymi sklonmi s úctou a nebáli sa rozvíjať s nimi priateľstvá. Vyvracajte mýty a tvorte mosty. Hovorte mladým pravdu o cieľoch a zámeroch organizovaných skupín aktivistov bez morálnych zásad a rešpektovania ľudskej dôstojnosti. Mladí sa vzájomne potrebujú, aby si mohli odovzdávať to, čo nemali možnosť zažívať vo svojich rodinách, ale aj okusovať další rozvoj osobnosti. Budujte v nich kolektívneho ducha solidarity, beneficiencie, nonmaleficiencie, spravodlivosti a dobročinnosti. Ak svoje deti naučíte dívať sa na iných aj duchovnými očami, naučíte ich všetko.

Nikto si nezaslúži byť vysmiaty, len tak môžeme povzbudiť iných v otvorenosti, redukovať ich strach a bolesť a iniciovať proces vnútorného uzdravenia.

Nehovorte, že Cirkev odsudzuje homosexualitu, lebo z tohto vyjadrenia sa takmer každému teológovi ježia vlasy na hlave. To ste mohli právom tvrdiť pred päťdesiatimi a viac rokmi, ale doba sa zmenila. Pred viac ako dvesto rokmi bol dokonca každý psychiatrický pacient vnímaný ako niekto posadnutý diablom, takže sa pokusme naplno si uvedomiť, že žijeme v 21. storočí. Teraz je úlohou Cirkvi aj vďaka súčasnému poznaniu ponúkať uspokojivú alternatívu za sexuálne a iné rovnakopohlavné zväzky, pretože Boh nežehná homosexuálnemu partnerstvu, či sa to niekomu páči alebo nie. To neznamená, že človek nemá slobodnú vôľu a nesmie žiť s partnerom, ak s ním žiť chce. Boh na neho bude vždy čakať, je veľmi trpezlivý Otec. Máloktoré cirkevné spoločenstvá vedia vytvárať bezpečný a láskyplný priestor skutočnej rodiny, a preto nikto nesmie súdiť homosexuálov v partnerstvách. Lebo keby súdil, sám seba zatracuje. Ale kvôli tomu nevnucujme Bohu to, aby žehnal homosexuálne zväzky, lebo jemu rozkazovať nemôžeme.

Boh nemôže za to, že nie sme šťastní. Lebo za to môže naše myslenie a skutky ľudí okolo nás. Už viac dobra, lásky a milosrdenstva nám Boh preukázať nemôže. No my sa správame, ako keby sme tu mali ostať naveky. Panujeme, rozdeľujeme podľa svojich kritérií a sme naštvaní z toho, že jediné, čo zmeniť nedokážeme, je Božia vôľa a Božie nazeranie na svet.


Čo by som chcel ja, nie hlas iného vo mne?

Ak si niekto zaslúži vyznamenanie, obdiv, byť vzorom všetkých gayov, nedotknuteľnosť a verejnú pochvalu za zverejnenie svojej homosexuality, čo si zaslúži človek, ktorý sa roky snaží robiť svet okolo seba krajším, ale nevie o tom celé Slovensko?

Otázka nestojí - Ako vzniká homosexualita, ale ako pomôcť ľuďom, ktorí o pomoc žiadajú, alebo ktorí sami v sebe cítia, že ju potrebujú, že ich život by predsa len bolo možné skvalitniť aj inak ako pripojením k rovnako mlčiacim jahňatám, ktoré nič nezaväzuje a ktoré nikam nepatria (ktoré sú nútené si svoj stav užívať alebo ho nenávidieť). Veď sme uvedomelé, ale zraniteľné bytosti s jedinečným obrazom - identitou a minulosťou, vzťahovými väzbami, zraneniami, túžiaci niekam patriť, túžiaci po osobnom raste a hľadajúci zmysel života.

K homosexualite potrebujeme pristupovať citlivo, aby sme v spoločnosti nepestovali hostilný postoj k menšinám a nevnímali ich ako neželaný, cudzí, prekážajúci prvok, nevyjadrovali sa na adresu homosexuálov hanlivo a nešírili nepravdivé informácie (často sa hovorí, že homosexuáli sú perverzní, promiskuitní, pedofilní a šíria nákazy). Na jednej strane vnímame nenávistné snahy, na druhej strane vnímame stupňujúcu sa zanovitosť loby skupín. Diskriminácia homosexuálov v pravom zmysle slova je v našej kultúre i spoločnosti umelo vyvolaný a mediálne udržiavaný mýtus a každý, kto sa opováži oponovať alebo zastávať tradičnú rodinu, je označovaný za homofóba. Výsledok jednostrannej prezentácie problematiky odporcami i zástancami pramení ani nie tak z pocitu nenávisti či krivdy, ako z nedostatku informácií, nepochopenia podstaty človečenstva, ľudskej existencie i vlastného stavu, obrazu v spojení s horúcou hlavou. Ak niekoho považujem za zženštilého čudáka, pre ktorého je mužský svet cudzí, a tak sa separuje, to neznamená, že ho diskriminujem - skôr mu krivdím a nevidím jeho túžbu zapadnúť, učiť sa od iných v pokore, vedomý si svojich deficitov, ktoré nechce napĺňať nevhodne. Zadaný homosexuál je tradičnému mužovi rovnako ľahostajný ako ktorýkoľvek iný muž, z ktorého nič nemá (a s ktorým nič nezdieľa) a i keď ho niekedy podvedome považuje za neplnohodnotného chlapa, nič mu nemôže urobiť; ani ukradnúť úspech v práci, ani ho verejne zosmiešňovať, pretože zosmiešni len sám seba. Kamaráti a priatelia si nekladú podmienky, aký má kto byť, aby s ním mohli byť aj naďalej. Keďže vieme, čo homosexuálom objektívne chýba a aké sú ich najčastejšie vnútorné deficity, musíme si uvedomiť, že ichnie je potrebné zachraňovať ani im vo všetkom ustupovať. Obe skupiny mužov sa od seba môžu učiť a vzájomne sa premieňať v tom, v čom potrebujú rásť.

Homosexuálni muži sa cítia istejšie pri individuálnych aktivitách, ako jednotlivci alebo ako diskrétne zdieľajúci svoj život s podobne emocionálne nastavenou osobou (ženou, iným homosexuálom), ako by mali v neistote, ohrození a s pocitom hanby tráviť čas v spoločnosti iných mužov a ich aktivít. Takisto nie sú zvyknutí tráviť čas s inými homosexuálmi inak; len pri rozhovoroch, na výletoch, pohybovými aktivitami, nesexuálne sa dotýkať, byť spojení (zahltení) aj niečím iným ako sexuálnou túžbou a samotným sexom. Viacerí odborníci sa zhodujú v tom, že prekonať takéto postoje či zvyky je pre muža veľmi zdravé, obohacujúce a oslobodzujúce.

Kvalita života homosexuálnych osôb sa zmenou myslenia našej spoločnosti nemení k lepšiemu. To znamená, že niečo tu nesedí, niečo sme prehliadli alebo niečo je potrebné robiť inak. Akosi prestávame byť úprimní k samým sebe a pestovať úprimnosť k iným. I keby dnešní rodičia mali viac času pre rodinu, je otázne, či by dokázali úspešne odfiltrovať všetko zlé, čo sa z každej strany šíri a ohrozuje duševné zdravie a pohodu mladej generácie. Všetci sme poznačení dobou, s akou sme sa v minulosti nikdy nestretli, všetci improvizujeme, strácame vieru a chuť kráčať ťažšou cestou, cestou proti masám ľudí, nestíhame sa zastaviť. Robíme všetko pre to, aby sme zabezpečili svoje deti a vidíme, že i tak to nezvládame, strácame svoju integritu, zlyhávame pri budovaní identity a silných osobností našich detí, strácame schopnosť rozlišovať a vidieť podstatu. Nečudujem sa preto, že od nepamäti komplikovaná a citlivá téma - homosexualita - naráža na problémy viac ako kedykoľvek predtým. Nestačí dať pokoj alebo kŕmiť ju všetkým, čo žiada navonok a z čoho profitujú hlavne aktivisti. Oni svetu ukazujú masku, a tú si prispôsobia podľa toho, ako sa im to v danej kultúre či v aktuálnej spoločensko-politickej atmosfére hodí, neukazujú pravú tvár homosexuality.

Ako charakterizovať homosexualitu a psychický obraz homosexuála, aby sme nepobúrili dotknutých a nenahrali odporcom? V prvom rade si musíme uvedomiť vplyv rodinného prostredia a výchovy na obraz človeka, ktorý je nimi formovaný dostatočne dlhú dobu a potom ešte vplyvy, ktoré viac či menej ovplyvňujú samotnú identitu a sexualitu človeka. Sú to akoby dve línie, ktoré sa môžu stretnúť i rozísť. Uvediem príklad. Chlapček skoro odtrhnutý od matky kvôli finančnej situácii a rozmaznávaný starými rodičmi i vlastným otcom (ktorý je takisto skôr víkendovým otcom so správaním staršieho brata), má problém vyjadriť skutočnú ľútosť, byť samostatný, zodpovedný, prijať prehru, priznať si chybu a napraviť ju, vážiť si hodnotu vecí, budovať hlbšie vzťahy, vyjadrovať emócie. Prestane chcieť potrebovať lásku v jej skutočnej podobe, lebo taká mu bude cudzia alebo ju bude vnímať ako slabosť. Pretože jeho rodičia nahrádzali zážitky hračkami a skutočnú výchovu dieťaťa podporovaním jeho rozmarov. Milovať pre neho bude skôr znamenať uplatňovať si rôzne výhody pre seba, najmä ak bol jedináčik. Určite to nebude obeta, tolerancia a vzťah nepodmienený rôznymi druhmi osobného komfortu. Sexualita tohto chlapca a neskôr muža sa vyvinula do majoritnej vetvy, pretože chlapec v útlom detstve mal priestor a čas objaviť a udržiavať symbiózu vo vzťahu s otcom, vnímal ho ako svoj vzor, chcel s ním tráviť čas, dopytoval sa na neho atď. To ale neznamená, že bude zažívať trvalé a hlboké vzťahy s inými ženami. To znamená, že si v dospelosti nájde svoje miesto v kruhu mužov a nájde i samého seba. Avšak vo vzťahoch so ženami bude hľadať výhody pre seba s minimalizovaním pravého citu. Radosť z úspechu druhého mu bude cudzia (ak v ňom neuvidí výhodu pre seba) a plač bude skôr egocentrickým trucovaním alebo presadením si svojho cez nátlak a príležitostné prejavy hraného citu, napr. ľútosti či empatie, sľubovaním zmeny správania.

Emocionálne zanedbávané deti (tu sa radia aj deti tzv. víkendových rodičov) majú často problém so sebadôverou, sebahodnotením, sebaúctou, sebarealizáciou, sebakontrolou, nájdením životnej rovnováhy, s emocionálnou zrelosťou. V dospelosti ich neuspokojí to, čo majú, ale hľadajú, prehodnocujú, negujú, vyjadrujú nespokojnosť, angažujú sa v tom, čo má blízko k pomoci iným, altruizmu, čo vyvoláva súcit..., alebo naopak, poprú svoje autentické túžby a nahrádzajú ich konzumom (pretože o to nehmotné, čo dostávajú deti, si už dospelý nevie požiadať a zvyčajne to aj tak nedostane, lebo už nie je dieťa).

Prehnaná starosť o iných môže byť len výsledkom prirodzenej túžby napĺňať seba a byť pre niekoho dôležitým, niekoho si získať svojou dobrotou a potlačiť nekonečný pocit samoty, smútku, zúfalstva, vlastného pocitu bezcennosti či nemohúcnosti. Môže vychádzať z toho, že už ako chlapec som musel prevziať zodpovednosť za problémy a partnerský vzťah mojich rodičov, byť rozhodcom v ich hádkach a dôverníkom v ich nešťastí. Dnes sa o iných prehnane starám preto, aby som získal svoj okruh ľudí a konečne nebol sám. Ľudia síce ochotne využijú moje "služby," ale keď sa postavia na nohy, už nepotrebujú takýto typ vzťahu, je im skôr na príťaž.

Ak vzťah s otcom bol nenaplnený už v útlom detstve a i miesto a úlohu otca v živote dieťaťa nahrádzala matka úmyselne alebo neúmyselne vytesňujúca pôsobenie, možnosť vzniku väzby a vzoru akéhokoľvek dospelého muža pre syna, syn môže mať pevné morálne základy, túžbu po vyšších hodnotách, môže byť láskyplnou, mierumilovnou a empatickou osobnosťou, opäť však emocionálne nezrelou, nesamostatnou (väzňom rozhodnutí iných, oklieštený pravidlami, obmedzovaný zdaním vlastnej neschopnosti), slabou, akoby v tieni ženy a ešte s minoritnou sexualitou.

Osobnosť rodičov a ich schopnosť dotýkať sa ňou dieťaťa zanecháva na dieťati dve stopy. Jednu na osobnosti a druhú na identite a sexualite dieťaťa. Ak niečo sformovalo moju osobnosť, poznačilo to moje vzťahy s inými ľuďmi a postoj k sebe samému, čo nemohlo ísť mimo mojej sexuality. Prvý chlapec z príkladu dnes nie je schopný koexistovať so ženou v kontexte lásky, altruizmu, kompromisov a obety. Druhý chlapec nie je schopný koexistovať s iným mužom, udržať si oboch skutočne napĺňajúci partnerský vzťah, aby v ňom nehľadal krajší obraz seba, pozornosť otca a nezostal v ňom i napriek tomu žíznivý, lebo v oboch prípadoch sa zdôraznila hlavne pudovosť, emocionálna nezrelosť a zranenia vo vzťahoch. Obaja (dnes už dospelí muži) cítia, že niečo v ich aktuálnych vzťahoch zlyháva, no neustále sa pokúšajú naplniť deficit s použitím pohlavia, pri ktorom cítia erotickú a inú náklonnosť, lebo si nevedia predstaviť najprv vybudovať seba a potom vstupovať do partnerských vzťahov. Naučiť sa žiť s tým, čo mám, zúrodniť pozitívny vklad a vyplniť bolestivé hlboké stopy je ťažká práca, ktorej sa nesmierne bojíme. Bojíme sa v pravde pozrieť do svojho vnútra, aby sme o sebe nezistili bolestivé skutočnosti. Človek dneška nechce trpieť, radšej by zomrel. A keďže smrť je nedohľadne, robíme všetko pre to, aby sme netrpeli a ubližujeme si ešte viac. Utrpenie nás napokon dostihne, ale aj s pocitom smútku a prázdnoty, pretože sme ťažkosti či obety nedarovali osobnej premene, ale snahe meniť iných, žitiu v minulosti a úniku od osobného utrpenia do rozkoší rôzneho typu.

Homosexuálne partnerské vzťahy štatisticky viac zlyhávajú ako prekvitajú, pretože v nich chýba pravé poznanie seba, autentickosť, chcenie meniť sa kvôli sebe, nie pre iného a terapeutický aspekt. Zvyčajne, ak chcem použiť niekoho na zmenu seba v osobnom a intímnom vzťahu, spálim ho, lebo ja ho zatiaľ nemám čím napĺňať, potrebujem nekonečnú trpezlivosť, toleranciu, pochopenie, potrebujem viac brať a myslieť na seba, čím postupne "otravujem" celý partnerský vzťah, som príčinou nerovnováhy a oslabenia partnera. Ak sa stretnú takýto partneri dvaja, možno sa naučia žiť v kamarátstve a nazývať ho partnerským vzťahom (tým je pre nich časté stretávanie sa, sex a málokedy i spoločné bývanie), boja sa samoty a nechcú zahodiť to, čo ich už daný vzťah stál, vzťah si zmodifikujú a uspokoja sa s minimom progresu, rodového rozvoja, osobnostného rastu, na ktorý im ten druhý i dané spolužitie dáva priestor.

Väčšina homosexuálnych partnerských vzťahov len prežíva, každý si robí, čo chce alebo čo musí robiť, aby si vzťah udržal, aby si obhájil svoje rozhodnutie pred inými i pred sebou, a všetko úsilie sa vkladá len do toho, aby vzťah fungoval, či na hasenie "požiarov." Majú tendenciu skôr potláčať mentálny, emocionálny a duchovný rast, než ho posilňovať a podporovať. Takými záväzkami sa často len znásobia i osobné problémy a posilní strach, obavy.

Ak obaja partneri zodpovedne a neúnavne pracujú na svojom raste, podstupujú reálne riziko, že tento rozvoj ich vzťah jednoducho prerastie a oni zistia, že potrebujú niečo viac alebo niečo iné (že potrebujú byť iným mužom napĺňaní skôr emocionálne ako sexuálne, ale ak sa už vytvorila sexuálna závislosť či silný návyk, je ťažké rozlišovať pravé potreby a napĺňať ich).

Každý dospelý človek je zodpovedný sám za seba a svoj vnútorný svet. Zranenia z minulosti často vyplávajú na povrch vo vzťahu a partneri začnú za vlastnú vnútornú nepohodu viniť toho druhého. Vzťah bez záväzkov sa pomerne rýchlo ukončí, hľadá sa nový a v krátkom čase sa v ňom zopakuje ten istý scenár. Za zlé pocity často nemôže ten druhý, ale my sami, naša minulosť (traumy, deficity, chybné vzorce a presvedčenia), nazeranie na seba a svet. Starého človeka v nás sa nemusíme hneď zbaviť, stačí o ňom vedieť, akceptovať ho a chcieť sa stávať novým človekom; v nových príležitostiach sa prejavovať inak, hľadať samého seba, svoju pravú podstatu (čo by som chcel ja, nie hlas iného vo mne). Odhaliť, čo skutočne chcem ja sám, kto a aký skutočne som ja sám, je zrejme najťažší krok, bez ktorého ale nemôže začať žiadna osobná premena. Mnohým chýba "nakopnutie" či správna motivácia.

V obohacujúcom vzťahu, ktorý poskytuje priestor na osobné uzdravenie a premenu seba, je možné čokoľvek cítiť a vyjadriť všetky pocity (nezraňujúcim, neponižujúcim spôsobom). Je neobvyklé byť úplne otvorený v tom, kto sme a nechať toho druhého robiť to isté. Nemusí byť príjemné vypočuť si názor iného, jeho stanovisko či pohľad na vec, ale zároveň mu týmto dávame najavo, ako nám záleží na tom, aby bol autentický, aby sa nemusel na nič hrať, aby sa nemusel realizovať inde. Ľahšie je zrejme chcieť zmeniť druhého na svoj obraz (myslieť viac na seba, svoj prospech a potláčať potreby iného) alebo robiť všetko pre to, aby bol ten druhý so mnou spokojný a neprestal ma milovať (myslieť viac na iného a potláčať seba)..., ako ostať sám sebou so všetkými následkami a nechať i iného takého, aký je.

Keďže plnohodnotne existovať v gay komunite je veľmi ťažké, sú homosexuáli, ktorí volajú po zmene svojej sexuality. Sú nešťastní v komunite iných gayov, pokiaľ seba vidia ako tých zrelších, silnejších, stálejších, chápajúcejších a ochotnejších dávať, obetovať sa bez očakávania či výhody pre seba, teda ako tých diametrálne odlišných, napĺňajúcich, zdieľajúcich..., alebo sa už mnohokrát v partnerských vzťahoch sklamali, tie im nedali to, čo predpokladali a potrebovali dostať, nemohli sa v nich realizovať tak, ako to cítili. Vzťah, ktorý nie je založený na pravdivej podstate seba v danom pohlaví s možnosťou napĺňania vnútorných deficitov autentickým spôsobom, je "prežívaním" vo dvojici. Istý muž hľadajúci nezáväzný flirt, sa opýtal iného muža, čo chce robiť s mužom, ktorý ešte nemal žiadne homosexuálne intímne skúsenosti. Odpoveď znela: "Bol s ním priateľ, lebo by ma očaril svojou silnou osobnosťou a inými kvalitami ako sexuálnymi skúsenosťami a žiadostivosťou, ktorú by zrejme nevedel ovládať." Vzťah, ktorý nie je založený na pravde, hodnotách a osobnostnej a emocionálnej zrelosti, nemá perspektívu. Uspokojiť sa tým, že dozriem vo vzťahu, ak mi objektívne chýba terapeutické vedenie, je naivné. Načo silnú osobnosť, emocionálnu bohatosť, ustálenosť, rozhodnosť, nadhľad, predvídavosť, praktickosť, spontánnu a dobrovoľnú pomoc a oporu? Nielen kvôli tomu, že to patrí k mužskosti, ale najmä preto, že aj vďaka týmto kvalitám smeruje partnerský vzťah k úspechu. I tak nie je jednoduché existovať v spoločnosti, ktorá sa drží konzumu a vzťahy si zakladá cez fyzično a rôzne výhody (taktizovanie). V homosexuálnej komunite na celom svete je viac bolesti a utrpenia vo vzťahoch a viac rozpadnutých vzťahov, pretože homosexuáli neriešia svoje vnútorné zranenia, emocionálnu nezrelosť, nestabilitu, nedotklivosť, rigiditu, nemohúcnosť možno aj kvôli ospravedlňujúcej gay loby. Či už s terapeutom alebo v samoterapii, ľudia na sebe nepracujú pre radosť, ale pre ciele. Chcú všetko hneď, majú problém si spájať súvislosti, problém so sebakritikou, objektivitou.

Láska znamená posilniť niekoho v jeho identite (identita muža, nie gaya), podporiť niekoho v jeho originalite, plnení jeho snov, podieľaní sa na jeho vnútornom rozvoji a pocite osobnej slobody. A partner v láske robí to isté v mojom živote. Spolu i osve sa chceme riadiť tým, čo by robila nesebecká láska, ktorej sa chceme učiť. Aj dvaja muži sa potrebujú takto napĺňať a všetko bude fungovať dovtedy, kým neprekročia hranice.

Život človeka, ktorý neochvejne žije to, čomu verí, miluje prírodu, hodnoty v sebe i v inom človekovi viac ako iné kvality, je pretkaný podstatou pravej lásky, úprimnej radosti z prítomného okamihu, čo napĺňa, obohacuje dušu a priťahuje ostatných bez ohľadu na sexualitu, minulosť či rodinný stav.

Homosexuálov nie je potrebné zachraňovať ani im vo všetkom ustupovať. Je potrebné pravdivo poznať ich vnútro i životy, prijať ich medzi seba a dať im to, čo skutočne potrebujú.