Nielen o depresii alebo Príbeh silnej ženy, Kim

Spoznala som ju vonku na káve, na stretnutí, kam ma pozvala naša spoločná kamarátka. Pôsobila veľmi sebavedomo, trvala na tom, že prvú kávu mi zaplatí ona a s humorom mi vnútila extra šľahačku. Bola som tam nová, nikoho som nepoznala, ale Kim so mnou hneď začala komunikovať a pomohla mi zapojiť sa do rozhovorov zohraných kamošiek. Pocítila som k nej aj určitý obdiv, ako sebavedomo vystupovala a veselo pôsobila. Ja to nie vždy dokážem na prvom stretnutí. Lenže viete, ako je aj internet plný citátov o tom, že ten, kto najviac trpí, sa najviac usmieva..., tak podobne to bolo aj v prípade mojej novej kamarátky. Zdôverila sa mi, až keď mala to najhoršie za sebou a opustila manžela, ktorý jej ubližoval. Rozprávali sme sa o tom, kde a ako môžu ľudia v podobnej situácii hľadať pomoc, a keď spomenula, že by veľakrát privítala možnosť niekomu sa vyrozprávať len tak nezáväzne, povedala som jej o Citlivých témach a myšlienke dobrovoľníkov. Napísala pre mňa nasledujúce rozprávanie o svojej ceste a súhlasila, aby som ho preložila do slovenčiny a zverejnila pre ľudí v podobnej situácii, ako bola ona.

34-ročná Kim píše:

Môj boj s depresiou

Podľa mňa som trpela niečím ako reaktívna depresia. V živote som utrpela mnoho tráum. Začali už v útlom detstve a pokračovali prakticky jedna za druhou, až to malo za následok rôzne výkyvy v mojom mentálnom zdraví. V detstve som bola zneužívaná a donútili ma, aby som to nikomu neprezradila. Bolo to veľmi ťažké obdobie samoty a bolo náročné čeliť tomu ako dieťa. Neskôr som utrpela v rodine stratu blízkeho človeka, čo mi privolalo ďalšiu vlnu depresie. Bola som mladá a pre zlý výchovný model rodičov som si myslela, že hrubý a násilný muž je normálny a i mne sa podarilo vybudovať nezdravý vzťah.

Vydala som sa mladá za muža, ktorý ma fyzicky týral. Mali sme spolu jedno dieťa. Našťastie, netrvalo príliš dlho, kým som sa z tohto manželstva oslobodila. Žiaľ, neskôr som spoznala muža - predátora, ktorý poľoval na ľahkú obeť, mladú zranenú slobodnú matku. Tento muž ma psychicky týral prakticky od začiatku, ale v tej dobe som si to neuvedomovala. V manželstve sa nám narodilo druhé dieťa. Psychický teror z jeho strany sa rokmi stupňoval a trvalo mi desať rokov, kým sa mi podarilo odísť.

Takže som prakticky celý život zažívala rôzne traumy, hoci možno nie až také hlboké, ako zažili iní ľudia. Stále som za to vďačná, že to nebolo ešte horšie, aj keď to bolo všetko pre mňa psychicky veľmi náročné.

Keď sa pozriem do svojej minulosti, myslím si, že tak naplno sa u mňa depresia prejavila vo veku 15 rokov, keď som sa pokúsila po prvýkrát o samovraždu. Cítila som vtedy, že už neexistuje iné východisko z môjho zneužívania a že to bude trvať až do konca môjho života. V tom čase sa k tomu pridal aj stres zo skúšok v škole a strata dvoch príbuzných, ktorí mi boli jediní blízki. Všetko prišlo naraz. Stratila som nádej, stratila som odhodlanie ísť ďalej.

V tom čase, v 90tych rokoch, som o depresii ako o diagnóze nevedela nič a tak som ani nehľadala žiadnu pomoc. Bojovala som až do mojich 17 rokov, keď som sa prvýkrát vydala. Medzitým som mala niekoľko pokusov o samovraždu. V tom prvom manželstve nastal zlom, keď sa mi narodilo dieťa. To je vždy spojené s návštevami lekárov a rôznych profesionálov, ktorí si moju depresiu všimli a začali mi poskytovať liečbu. Mala som niekoľko liečebných cyklov po dobu 10 rokov. Boli dni lepšie i horšie. Tak som sa postupne dostala tam, kde som teraz. Som najsilnejšia, ako som kedy v živote bola a v tomto okamihu môžem povedať: "SOM ŠŤASTNÁ!"

Čo mi pomohlo:

Určite mi na začiatku pomohli lieky tým, že stabilizovali chemické procesy v mozgu, ktoré vytvárali tie moje pocity. Úprimne si však myslím, že som sa nezačala uzdravovať, až kým som neabsolvovala terapie zamerané na moje traumy. Začala som hľadať útechu a zmysel vo všetkom možnom - záľuby, kamarátstva, náboženstvo...

Zistila som, že najväčší pokoj mi prináša moja viera v Boha a žitie viery ako najdôležitejšej súčasti môjho života. Vedela som, že nie som nikdy sama a že moja bolesť mala svoj dôvod, ktorý bol určený "niekde zhora". Vždy, keď som sa modlila, našla som taký pocit pokoja a zadosťučinenia, akoby to všetko, čím som si musela prejsť, bolo už malicherné.

Ľudia sú rôzni a na každého funguje niečo iné. Mne ešte pomohlo uvedomiť si, že to, čo sa stalo, nebola moja vina. Vtedy som pocítila silu a odhodlanie bojovať proti tým, čo mi škodili. Neváhala som kontaktovať políciu a postupne získavala naspäť SVOJ život. Naučila som sa prijať svoju minulosť a uzavrieť ju.

Nemôžeme zmeniť našu minulosť, ale MUSÍME nájsť spôsob, ako sa vysporiadať s nesprávnymi ľuďmi skôr, než nás úplne pohltia. Či už je to pomocou lekárov a liekov, alebo vyrozprávaním sa napr. v poradni alebo na terapii, možno duchovnou cestou alebo nejakým novým hobby. Jednoducho musíme začať konať a nájsť zmysel života, postaviť sa tomu, čo nám ubližuje a urobiť čokoľvek, aby sme to porazili a vyhrali. Verte mi, je to možné. Dostať sa z toho je možné so správnym prístupom a vytrvalosťou.


V súčasnosti Kim žije šťastne so svojimi dvoma synmi a rozbieha projekt detskej knižnice s náboženskou tematikou vo svojom mestečku. Keď pred rokmi žiadala o pomoc a utekala od tyrana, určite nemala víziu, čo s nimi bude o niekoľko rokov. Často sa ženy boja urobiť prvý krok k novému životu práve preto, lebo predstava budúcich rokov osamote alebo s deťmi bez pomoci partnera je neistá a vzbudzuje strach. Možno by stačilo zamerať sa na krátkodobé ciele a ísť, požiadať o pomoc, aj keď ešte nemáme presný plán do budúcnosti. Lenže ten plán sa môže ľahko načrtnúť, lebo už nie ste sami, kto ho musí tvoriť. Všetci ľudia alebo organizácie, ktoré požiadate o pomoc, budú vedieť viac o tom, aké kroky by pomohli a ako ďalej. Je to ako keď sme nastúpili na strednú školu. Tiež sme sa v prvom ročníku nebáli toho, ako budeme o 4 roky maturovať, ale zverili sme sa do rúk učiteľov a oni už vedeli, ako nás pripraviť. My sme sa iba snažili, krok za krokom prekonávať seba a chceli sme dosiahnuť daný cieľ.

Ďakujem Kim, že si sa s nami podelila o svoj príbeh (dobrovoľníčka Daniela).