Najrafinovanejšie klamstvá hnutí za práva homosexuálov

· Homosexualita existuje od počiatku ľudstva a globálne.

  • Pojmy homosexualita a heterosexualita neexistovali, a dokonca donedávna boli spoločnosti (kmene bez stretu s civilizáciou, s dokonalou hierarchiou a usporiadaním vzťahov, rozdelením úloh, harmóniou, jasnými a dostupnými výchovnými modelmi a vzorcami, žiadnym stresom atď.), v ktorých homosexualita neexistovala vôbec. Homosexuálne skutky v ďalekej minulosti boli často jedny z prejavov kultúry (zvykov, postojov a tradícií), obmedzeného poznania, vedomostí a presvedčenia konkrétnej spoločnosti. Keby boli v tých dobách homosexuálne aktivity a náklonnosť k rovnakému pohlaviu chápané inak; ako niečo osobné, tajné a zakázané, nezachovajú sa o nich žiadne oslavné záznamy či umelecké diela. Až prvé morálne a teologické spisy hovoria, že takéto sexuálne hry sú hriechom, zvrátenosťou a začali byť tabu. O homosexualite ako o súčasti duše s predošlým nenaplnením v rodovej identite vtedy ešte nechyrovalo, i keď určite existovala, ale maskovala sa mužským priateľstvom. Ani sodomskí muži nemohli byť všetci skutočne homosexuálni.

· Homosexualita existuje v ríši zvierat.

  • Dočasné homosexuálne správanie živočíchov nebolo nikdy skutočnou homosexualitou. U človeka vývinu sexuality predchádza vývin identity a rodových pocitov. Vývin psychickej sexuality má niekoľko fáz a nadväzuje na tento základ. Môže prebiehať úplne inak, ako predpokladá sexualita biologická (transsexualita) alebo len nedôjde v kritických obdobiach vývinu k potvrdeniu identity v chcenom pohlaví (homosexualita). Psychosexuálny vývin človeka a inštinktívne správanie zvieraťa, jeho porúch, procesy učenia... sú neporovnateľné. Človek sa neriadi inštinktmi, ale mentálnym "programom," ktorý sa buduje desaťročia zložitým formačným procesom. Atraktivita a realizácia intímneho života a sexu je ovplyvnená množstvom faktorov (nadobudnuté osobné presvedčenie o sebe - aký koncept rodu si vytvorím a ako si myslím, že doň ne/zapadám, presvedčenie o iných, skúsenosti, na základe ktorých si tento koncept vytvorím, výchovné prostredie, vplyv rovesníkov, spoločenské konvencie, médiá, kultúra). U človeka je prirodzené úzke spojenie intímneho - vnútorného sveta a sexuálneho života. Sex je spojený s potrebou lásky, zdieľania, intimity, zázemia, rodiny atď. Mnohí sa však rôznou reklamou usilujú o to, aby tomu tak nebolo ani u človeka, aby sa sexuálne podobal zvieratám. Homosexualita nie je len citová a erotická príťažlivosť. Za každou homosexualitou stojí špecifický príbeh jedinca.

· Spájanie homosexuality s rasovou odlišnosťou a antidiskriminačnými kampaňami.

  • Meniť pojmy (inakosť, dobro, morálka, láska, sloboda, pohlavie, rodina...), zavádzať nové (gay, homofób, kamarát s výhodami, registrované partnerstvo...), neustále nimi operovať, ovplyvňovať psychiatrov, vedcov, terapeutov, médiá, postaviť sa do čela tichých protináboženských bojov a organizácií na prevenciu proti AIDS bol bravúrny marketingový ťah na získavanie nových prívržencov a kontrolu svojich ovečiek. Nie je ani len porovnateľné, čím všetkým si museli prejsť národnostné menšiny, ktoré svoj pôvod nemohli skryť. Homosexuáli mali vždy na výber zdieľať svoju intimitu s úzkym okruhom ľudí alebo verejne provokovať, stavať sa do roly mučeníkov a predpokladať i poníženie a výsmech. Hnutiam za práva homosexuálov nešlo o ich prijatie v rodinách, ale klamstvami ich vyčleniť z rodín, aby ľahšie nasledovali svojich spasiteľov (šlo im o zvýšenie počtu prívržencov, nie o trpezlivé vedenie, mediáciu a zmierovanie v rodinách).

· Homosexualita je výlučne vrodená.

  • Vrodený je len biologický - neurologický základ psychických javov (nervové dráhy, spojenia, vzrušivosť, útlm, chemizmus mozgu...). Je to "plátno," na ktoré "maľujú" rodinné činitele a prostredie rovesníkov. Podstatná časť sexuality tkvie v mozgu, nie v hormónoch či pohlavných orgánoch a mozog je nesmierne dynamický orgán, ktorého vývin vlastne nikdy nekončí. Rodinné činitele sú mnohými mylne interpretované, a to len preto, že sa príliš zameriavame na sexualitu, pričom sexualite sa vychovať nedá. Sexuálne pocity sa odvodzujú od rodového fílingu a naplnenia. Formuje sa duša dieťaťa, pohľad na seba a obe pohlavia, a s tým ruka v ruke i jeho sexualita. Nie je to ani o vôli či voľbe - sám sa človek rodovo naplniť nedokáže. Sme bytosti emocionálne a sociálne. A sme takí, akí sme, z veľkej časti vďaka iným ľuďom.

· Homofób je každý človek, ktorý si dovolí myslieť si či prezentovať o homosexualite niečo iné, ako propagujú loby skupiny.

  • Prestávame mať slobodu slova a strácame možnosť výlučne zasahovať do výchovy svojich detí a ich inštitucionalizovanej výchovy a vzdelávania. Sme bábkou v rukách nadnárodných organizácií a spoločností a najväčšími rukojemníkmi i obeťami sú v tejto hre naše deti.

· Homosexualita znamená radosť.

  • To bolo prvé z klamstiev, ktoré zopár mocných indivíduí prezentovalo za celú skupinu a využívali na to rôzne príbehy končiace samovraždou nedospelých alebo mladých dospelých, ktorým rodina alebo terapeuti upreli zažívať túto radosť naplno. Človek mal prijať svoju falošnú identitu (nestačilo prijať homosexualitu ako intímnu súčasť osobnosti muža/ženy, jej psychiky), všetky návyky a nepísané pravidlá gay subkultúry, tešiť sa z nich a rôznymi spôsobmi prinútiť zmeniť názor aj ostatných. Áno, bolo to i zlé, ak homosexuál bol vyhodený z domu, nebol prijatý do zamestnania alebo musel podstúpiť neľudské snahy o premenu, bol strkaný do manželstva. Lenže takéto kruté zaobchádzanie nepostihlo len homosexuálov. Svet nechcel milovať homosexualitu predstavovanú cez infantilné reklamy na ňu plné iracionálnych lží, a dnes ju miluje z donútenia. Homosexualita je jedna z mála citlivých tém, ktoré zažili prechod od krajného extrému do krajného extrému v jej vnímaní a praxi. Ak budeme odpovedať na extrémy antiextrémami (boj kto z koho) a nie pravdou, zničíme jednotlivcov a poznačíme celú spoločnosť. Takto sme napríklad homosexuálom, ktorí si želajú zažiť pravdivý pohľad spoločnosti na svoj stav a pokus o premenu, úplne zatvorili cestu - a nikto sa ich nikdy nepýtal na názor.

· Homosexualita sa vraj týkala 10% americkej populácie (Kinseyho výskum a jeho prezentácia koncom 40-tych rokov 20. storočia), dnes už 20% mladej generácie (vo veku 18 - 34 rokov podľa americkej občiansko-právnej organizácie GLAAD).

  • Výskumy homosexuality (najmä rôzne dotazníky) neboli nikdy relevantné, lebo nikdy nebolo možné overiť pravdivosť odpovedí a mať dostatočný počet homosexuálov, ktorí sa nikdy nestali hrdými gaymi. Účelovo realizované, spracovávané a manipulované štúdie, ktorých veľké čísla majú dokázať, že homosexuálnych osôb je mnoho a zaslúžia si všetky právne zmeny a spoločenské výsady početných menším. Avšak o tieto výsady umelo navýšené percentá dotknutých nežiadajú osobne ani v zastúpení niekoho iného, keďže sú stále svojprávni a vedia, že všetky zmeny sú možné bez toho, aby sa musel meniť zákon a aby museli byť verejne zahanbované a diskriminované skupiny homosexuálov s inými predstavami o vlastnom živote. Hoci dnes má každý právo šíriť klamstvá, ktoré hltá väčšina (najmä mladí), nikto nemá právo vystupovať ako hovorca celej skupiny, pokiaľ ho celá skupina nepoverila rolou hovorcu všetkých. O niečo vyššie percento "homosexuality" medzi mladými (ale nie 20%) môže tiež znamenať to, že mladí dneška nemajú problém experimentovať a homosexuálny úlet vnímajú ako skúsenosť odporúčanú mnohými laikmi i "odborníkmi."

· Spojenie s gender loby v útokoch na rodinu s heterosexuálnymi rodičmi ako zastaranú inštitúciu.

  • Homosexuáli majú právo zasahovať do inštitucionalizovanej výchovy a vzdelávania detí pod zámienkou, že poskytujú deťom výchovu k rodovej slobode a bezpečnému sexu. V skutočnosti oni a ich sympatizanti podporujú program, ktorý deťom odporúča neustále o sebe pochybovať, praktizovať voľný sex, a núti ich osvojiť si krajne riskantný a ohrozujúci spôsob nielen sexuálneho správania sa. Aby poznal, ako veľmi gay loby a gender skupiny poznačili morálny vývin našich homosexuálnych indivíduí, odporúčam každému zákonodarcovi stráviť mesiac na webe pre homosexuálov a po skúsenosti sa nenechá vydierať niekým, kto slepo háji vlastný vrtoch a prospech alebo sa opičí po iných (nepozná sebakritiku, nemá úctu k sebe alebo iným, nie je tolerantný, nechce byť objektívny, odpúšťať, pracovať na sebe atď.).

· Homosexuál má právo na homosexuálne manželstvo a výchovu vlastného dieťaťa, ktoré si objedná a/alebo zaplatí.

  • Ide o taktický krok pútať na seba pozornosť a neuspokojiť sa s tým, čo už bolo manipuláciou a citovým nátlakom dosiahnuté. Najviac je však v týchto vyhratých bojoch poškodzované dieťa, ktorému sa odoberá právo byť vychovávané biologickou matkou alebo v inej forme kompletnej rodiny. Dieťa je často predmetom dohody medzi kamarátmi alebo cudzími osobami. Duševný obraz homosexuálov a ich prežívanie stigmy či postoje k nej sú veľmi diskutabilné. Mnohí sú úžasnými, hoci veľmi zranenými osobnosťami, a práve tento fakt sa najživšie prejavuje v anonymite. Zvyčajne dlhé obdobie nie sú z rôznych príčin dostatočne zrelí na to, aby vychovávali dieťa (zato ale disponujú inými kvalitami). I bez toho je pred nimi dlhá cesta. Dieťaťom sa chcú niektorí poistiť proti samote, dokázať sebe a iným, že sú normálni a pod. (vrtoch - chcieť mať a vyplniť ho sebou, alebo sugescia).

· Musí byť znemožnené poskytovať terapeutickú starostlivosť homosexuálnym osobám a musí byť potrestaný každý, kto by im niečo také ponúkol alebo prezentoval.

  • Homosexuál je nútený zmeniť svoj životný postoj, štýl i názory, inak je pre gay komunitu nepriateľ. Poznanie nemôže prezentovať verejne a nemôže sa domáhať toho, čo jemu i ostatným zakázali loby skupiny prijatím obmedzujúcich zákonov a odporúčaní. Rešpektovanie úzu je podmienkou k tomu, aby mohla byť daná spoločnosť dotovaná z nadnárodných zdrojov. Nielen sexuálne sklony, túžby, predstavy o sebe samom, o iných... potrebujú byť pri homosexuálnych jedincoch moderované podobne ako pri tých heterosexuálnych, aby neovládali celé bytie, myslenie a správanie, aby neohrozovali seba alebo iných ľudí, napriek tomu, že ide o akceptovateľnú psychosexuálnu odchýlku. Pretože v anamnéze homosexuála zďaleka nejde len o ňu. Ona je len vrcholom ľadovca, ktorý sa vhodným prístupom zmenší, stane sa stabilným, alebo sa nevhodným prístupom postará o deštrukciu v každej oblasti života a postupne rozloží osobnosť človeka

· Sexualita človeka je nemenná.

  • Ľudský mozog je najdynamickejším orgánom na svete, ktorý možno prirovnať k zložitej sieti prepojení. Vedci ho nedokážu preskúmať, pritom v ňom je ukryté aj tajomstvo ľudskej sexuality a jej zmien. To, že sa nedarí meniť sexualitu, bude tým, že psychosexuálne sa najintenzívnejšie modelujeme prvých 20 rokov života - my ako hlina pod rukami rodinného a sociálneho modelára. Pri sexualite, ktorá je súčasťou osobnosti človeka, je zmena možná pri splnení všetkých, vcelku náročných podmienok (najmä zmeny myslenia a životného štýlu s minimálnym zameraním sa na zmenu sexuality) s podporou iných mužov vrátane odborného vedenia. Muž sa musí naučiť napĺňať svoje potreby autenticky a zdá sa byť nemožné meniť dlhoročné vzorce správania, presvedčenia a návyky. Zmena vnímania, prežívania a napĺňania osobnej mužskosti a kvalita intímnych vzťahov s inými znamená aspoň minimálnu zmenu v sexualite, ale tú nikto sám ani len za pomoci terapie nedosiahne. Iní sa adaptujú na heterosexualitu alebo si posilnia odpor k homosexualite a homosexuálom, strach z odhalenia či chorôb, a to im pomáha žiť inak. Toto ale nie je autentická premena a nevydrží dlho. V minulosti sa pokúšalo o zmenu sexuality drastickými metódami, čo koniec koncov spôsobilo to, že homosexualita prestala byť chorobou. Áno, máme slobodu, ale stratili sme oveľa viac.

· Coming out je to najlepšie, čo môže každý urobiť, dnešný svet predsa prijíma gayov.

  • Vzťah s milovanou osobou sa kvôli homosexualite nemôže pokaziť navždy. Kvalitu priateľstva overuje čas a táto informácia skôr či neskôr v intímnom vzťahu vyjde na svetlo sveta. Priateľ predsa s nami bol doteraz a vedel prečo, inú sexualitu tušil a ak nie, isto mu nebude prekážať o nej vedieť, pretože už si je istý tým, že chce daný kontakt udržať. Svet prijíma gayov a iných, ktorí vytŕčajú z radu? Tolerancia nie je prijatie, úcta ani rešpekt. Najmä chlapi majú jasne zadefinované dôvody prijatia, úcty a rešpektu iných chlapov a samotné sexuálne chute, predstavy, praktiky, ale ani ľútosť či slabosť v zozname dôvodov nie sú. Buď disponuješ tým, čo správny človek a chlap mať má (bez ohľadu na sexuálny život), alebo nie. Zákon nám nariaďuje neútočiť na národnostné menšiny, príslušníkov rôznych náboženstiev atď., a predsa gestami, postojmi vyjadrujeme nesúhlas, nechuť poznávať, odpor. Vedieme proti nim tiché a/alebo anonymné boje. Pretože v mužovej podstate je boj a v podstate emocionálne a osobnostne nezrelého muža aj boj proti všetkému, čo sa vymyká norme. Okrem toho nám nikto nemôže prikázať chápať, milovať, prijať človeka, ktorý cíti alebo robí niečo, čo považujeme za neprirodzené až odporné.

· Starostlivosť o homosexuálov zakladaním internetových portálov a reálnych priestorov na stretnutia a zábavu. Ponuka rôznych edukačných, integračných a prevenčných programov.

  • Budujú subkultúru, ktorá nemá nič spoločné so životom muža a ženy v praxi, vychovávajú mladistvých amorálnymi a sexuálne neviazanými reklamami, príbehmi a štatistikami, podporujú šírenie duševnej nepohody a sexuálne prenosných ochorení. Nestretol som sa na ich portáloch so skutočnou morálnou podporou. Ide o nereálny svet, ktorý sa, žiaľ, stáva realitou, lebo mladí si nevšímajú nebezpečenstvo, nerozlišujú celkom jasne medzi dobrým a zlým, pokiaľ sa im niekto naoko venuje, prejavuje záujem o ich problémy. V skutočnosti je to len ilúzia, pretože dané portály nenesú zodpovednosť za iný smer sebavýchovy a prípadné riziko ohrozenia zdravia, nešťastného a nenaplneného života. Na istom portáli si napríklad nájdete články s názvami: Podľa vedcov sú gayovia vo voľnom vzťahu omnoho šťastnejší, Odpanil ma sexy manžel mojej tety, Sex na prvom rande? Prečo nie?, 10 dôvodov, prečo heterosexuáli chcú sex s mužmi, Vedecky potvrdené: Väčší je lepší!... Ide o výkladné skrine neviazaného sexu a fetišizmu, do ktorých nahliadajú aj deti. Ponúkajú myslenie a životný štýl, nad ktorým musí väčšina starších a zdravých mužov a žien, ktorí/é nevyrastali pod takýmto deštruktívnym a nátlakovým vplyvom, len zaplakať.

· Slovenské právo diskriminuje homosexuálov.

  • Pocit, že slovenské právo diskriminuje gayov, majú LGBTI loby skupiny. Inak bežný človek s homosexuálnymi sklonmi nepociťuje, že by bol nejako diskriminovaný. Čo sa týka párov rovnakého pohlavia, tie majú vždy možnosť dediť zo závetu, vykonávať takmer všetky právne úkony (vrátane informovania lekárom o zdravotnom stave) po splnomocnení druhej osoby a v prípade nečakanej smrti, ak partner preukáže, že zosnulá osoba s ním strávila minimálne rok v jednej domácnosti a podieľala sa na jej chode, má právo dediť, pokiaľ neexistujú osoby s prednostným právom na dedičstvo (dieťa, zákonný/á manžel/ka, rodičia poručiteľa). Homosexuálni aktivisti žiadajú pre homosexuálov nadštandardné práva a výhody. Ani registrované partnerstvo nerieši nič z toho, čo homosexuáli požadujú a požadujú práve tieto nadštandardné práva a výhody, požadujú právo sobášiť sa, adoptovať si dieťa a i., čím sa sami stavajú diskriminačne proti rodine. Usilujú sa preto upraviť jej zákonnú definíciu.

· Homosexuálna minorita má právo na všetky výnimky, iné sexuálne minority nie.

  • Pederastri a pedofilní jedinci sa cez rôzne organizácie usilujú získať rovnaké práva a výnimky zo zákonov, aké si uplatňujú homosexuálni jedinci, nakoľko aj oni seba považujú na neprávom zraňovaní stigmou (vo všeobecnosti sa sexuálne odchýlky ťažko liečia a náklady na liečenie sú vysoké, nikto si daný stav neprivodil sám a mnohí nepovažujú rodinné činitele a činitele prostredia za príčinu, odvolávajú sa na genetiku podľa vzoru homosexuálnych aktivistov). Ich sexuálne zamerania sa nedarí liečiť, preto často trpia snahami odborníkov či blízkych zmeniť ich a liečba, ktorú nasilu podstupujú, nemá želateľný efekt, mnohí sa cítia zdraví, len nešťastne sexuálne zameraní. Dnes stúpa percento tých, ktorí to však už nevnímajú ako nešťastné zameranie, cítia sa rovnako ukrivdení, ako sa cítili homosexuálni jedinci pred viac ako 30 rokmi. Podľa ich vzoru vytrvalosti v nátlaku chcú presadiť to, aby sa patologická úchylka oficiálne zmenila v akceptovateľnú sexuálnu orientáciu so všetkými slobodami vrátane možnosti realizovať pohlavný styk, pokiaľ bude dieťa so stykom súhlasiť. Ide o napojenie na gender loby, ktorá tvrdí, že dieťa má právo vybrať si pohlavie a rozhodovať samo za seba aj v otázkach sexu. 

"Zistil som, že kamaráti budú moju homosexualitu tolerovať, ale veľmi sa im vzdialim. V niečom totiž budem pre nich nedostupný, v niečom ako dievča, napríklad už len tým, že nepochopím všetky ich túžby a záľuby. Nemôžem im prikázať, aby chápali a milovali homosexualitu. A i ja nechcem byť jeden z gayov, ale jeden z chlapov. Dokážem sa zamilovať len do heterosexuálnych mužov, lebo len pri nich cítim takú tú samčiu energiu - páčia sa mi súmerné tváre s masívnymi črtami a krásne mužské postavy. Vyčítam si, že s chlapmi, ktorí ma eroticky nepriťahujú, sa nemám záujem ani kamarátiť. Vnímam to ako nie normálne a zdravé, ale neviem proti tomu bojovať." Adam, 20 r.