Keď nás ovláda hnev

"Počítaj do desať." Tak znie asi najznámejšia rada, ktorá by nám mala pomôcť prekonať nával hnevu a zlosti, keď náhodou vybuchneme. Nedávno mi ju pripomenula kamarátka, ktorá smutne poznamenala, že síce ovláda teóriu počítania do desať, ale aj tak sa nedokáže ovládnuť, keď sa nahnevá a kričí. Prečo to teda nefunguje a ako sa najlepšie upokojiť?

Myslím si, že pri kontrole hnevu nie je ani tak dôležité "ako" než "kedy". Často pozorujem u ľudí, vrátane samej seba, že sa snažíme potlačiť hnev a upokojiť sa až po našom najväčšom výbuchu zlosti, keď už tzv. máme dosť a vykričíme sa. Sme otrasení a potom hľadáme svoj spôsob, ako to prekonať, či už počítať, nádych-výdych, ísť sa prejsť, dať si cigaretku alebo iné metódy. U mňa to nebolo inak. Dokázala som sa rozčúliť do nepríčetnosti, hádať sa, vykričať si s ľuďmi bolestivé slová a potom, keď bolo po všetkom, prišla fáza obviňovania seba, pocit zlyhania, že sa neviem udržať na uzde a že tie hlúpe počítacie metódy nefungujú. Samu seba som zaškatuľkovala do kategórie "nervák" a hnev a hádky som brala ako súčasť svojho života, ktorú, žiaľ, nemôžem ovplyvniť. Neskôr, inšpirovaná rôznou literatúrou, som sa rozhodla zmeniť, zapracovať na sebe a poraziť moju výbušnú povahu.

Pri akejkoľvek zmene, je podľa mňa kľúčové poznať samých seba. To znamená byť k sebe úprimný a pozorovať, čo sa kedy s nami deje, čo v ktorej chvíli prežívame a ako reagujeme. Je to podobné ako s chudnutím: keď chceme schudnúť, musíme vedieť, z čoho priberáme. Keď chceme kontrolovať svoj hnev, musíme vypozorovať, čo ho u nás vyvoláva. Jednoduchý príklad, ktorý som však veľakrát počula v rôznych obmenách: partner necháva svoje veci niekde pohodené, partnerka vždy vybuchne s frázou "stále ti to hovorím, nepočúvaš ma" a už obe strany pokračujú v hádke ďalej. Skúste si pripomenúť, ktoré veci/situácie vás v poslednom čase dosť nahnevali. (Môžete si to písať na papierik počas celého týždňa či mesiaca.) Potom si ich prejdite a nájdite nejaké spoločné znaky. Napríklad nahnevá vás neporiadok v dome, meškanie ľudí na stretnutie s vami, partner je priveľa na mobile, kritika, že ste niečo robili zle, alebo chcete potichu oddychovať a partner/ka stále rozpráva, potrebujete pomoc v domácnosti a partner ide von s kamarátmi, že musíte jednu vec stokrát vysvetľovať...

Teraz sa dostávame k spomínanému "kedy sa upokojiť". Keď už vieme aspoň približne, čo nás najviac hnevá, môžeme sa na podobné situácie pripraviť dopredu, ešte predtým, ako sa dostaneme do stavu najväčšieho amoku. Pozorujme svoje telo, ako sa správa a čo prežívame úplne na začiatku. Ja som túto fázu nazývala - už to na mňa ide. A tak, keď to na mňa išlo, vedela som presne, ako to začína. Srdce začínalo tĺcť rýchlejšie, cítila som akoby teplo v rukách, ktoré sa mi chceli zavrieť v päste, žalúdok stiahnutý... . Spomeňte si na svoje prejavy. Čo sa deje pred rozčúlením sa vo vašom tele?

Čím viac budete spoznávať svoje reakcie, tým ľahšie postupom času zistíte, kedy vám hrozí výbuch hnevu. Keď s niekým diskutujete alebo riešite nejakú situáciu zo zoznamu tých, čo vás ľahko rozčúlia a spozorujete na sebe spomínané príznaky, vtedy je ten správny čas sa upokojiť. Viete, čo by nasledovalo a tomu sa snažíte vyhnúť. Ideálne by bolo v tej chvíli danú situáciu, rozhovor stopnúť, zmeniť. Napríklad, ak vás nahneval nejaký e-mail, nebudete na neho odpovedať ihneď, odložíte ho na neskôr. Keď vediete nejaký rozhovor, môžete buď zmeniť tému, alebo úprimne povedať druhej osobe, že sa cítite nie vo svojej koži a rozhovor preto odporučíte odložiť na neskôr. Môžete sa vyhovoriť na to, že musíte ísť na toaletu alebo dokončiť nejakú prácu. Trošku naťahovať čas, aby ste sa niekde mohli upokojiť, počítať do desať, predýchať to alebo si zahmkať veselú pesničku... .

Hovorí sa, že žiadna kaša sa neje horúca. Keď si trošku oddýchneme od veci, ktorá by nás mohla príliš rozhnevať a vrátime sa k nej s odstupom času, možno v nás už nevyvolá také silné emócie. Ja som si vždy položila takú otázku, ktorú som raz niekde čítala: "Bude na tejto veci záležať presne o rok o takomto čase?" A potom som zistila, že väčšina vecí, ktoré vo mne vzbudzovali agresívne reakcie, boli nepodstatné, a keď som sa upokojila hneď na začiatku, neskôr som sa k danej veci vrátila pokojnejšia a videla ju inak. Neprišlo to zo dňa na deň, ale takýmto postupným tréningom sebaspoznávania a tým, že som sa naučila nereagovať okamžite a pudovo, sa mi podarilo zmeniť sa z "nerváka" na "kľuďasa".

Ak cítite, že prejavy vášho hnevu bývajú až príliš silné, prípadne ohrozujú vás či vaše okolie, alebo máte vo svojom živote niekoho, kto vám svojím hnevom ubližuje a potrebujete pomoc, môžete o ňu požiadať na rôznych miestach, napríklad u lekára, učiteľa, linkách dôvery a podobne (dobrovoľníčka Daniela).