Je na nás Boh hrdý, alebo sa za nás musí hanbiť?

Ak chceme zažiť ľudí, ktorí nepoznajú Boha, nemusíme chodiť ďaleko. Kde sa stala chyba?

Kresťanstvo nie je o láske (názor mladého ateistu)

Jsem z věřící rodiny a sám jsem byl také věřícím, ateista jsem rok. Nejsem přístupný indoktrinaci, nepřijmu už žádnou ideologii, je to můj zralý postoj. Dokonalá bytost je jen lidský výmysl. Pravda se dokazuje. Pokud nemůžeš dokázat svoji představu boha, tak si soukromě věř, ale nikomu o tom neříkej.

Křesťanství není o lásce, jsou to jen představy, bajky, pověry a pocity. A katolíci mají k tomu jako bonus svůj vlastní katechismus. Láska druhého přijímá takového, jaký je. Křesťanství tě chce změnit, abys nebyl sám sebou, ale abys byl poslušným vykonavačem jejich učení. Nemáš být lepší, ale máš být ovladatelný a vykonávat pokyny z jedné knihy, platit peníze církevním hodnostářům. Žádné hodnoty to nejsou. Je to podřízenost, zákaz kritického myšlení.

Křesťanský bůh homosexuály nenávidí, vždyť ve Starém zákoně vydal pokyn je kamenovat.

Ježíš říkal, že když tě svádí tvá pravá ruka, že si ji máš uříznout. Udělals to? Ježíš říká, že když tě svádí tvé pravé oko, že si ho máš vyloupnout. Udělals to?

Mám dlouholetý vztah s klukem a od té doby, co nejsem věřící, už svého přítele neobtěžuju náboženskými kecy, což on uvítal. Katolík je nemocný, jako jsem i já byl, ale už jsem se z té nemoci - pobožnosti uzdravil. Je to subjektivní představa boha, který něco přikazuje nebo zakazuje. Každý si vyrábí svoji vlastní představu boha, který ho přijímá, ale nikdo neví, kdo to je, kde bydlí a proč v něho věří. Jak se katolictví katolíků vlastně projevuje?

1. Zjistil jsem, že křesťané nejsou lepší lidé než nekřesťané.

2. Modlitby nefungují.

3. Bible je fejk.

4. Křesťanství je jen ideologie jako islám, nacismus nebo komunismus.

Kam smeruje moderný katolík (názor mladého katolíka)?

Podľa čoho spoznáme moderného katolíka? Že na nič/nikoho nemá čas.

Nielenže sa prestávame samých seba pýtať, čo by robil Ježiš, prestávame aj túžiť robiť to, čo by robil na našom mieste Ježiš.

V kostoloch stretávame mnoho pokrytcov, slepcov, ľahostajných, ľudí bez života, tragické postavy alebo mŕtve duše. A tak sa svet pýta: "Kde je Boh a kto sú kresťania?"

Z liturgií robíme kultúrne podujatia a kostoly tak meníme na kultúrne domy, ktoré čakajú na príchod celebrít, aby sa naplnili.

Strácame osobný vzťah k Bohu, v Cirkvi sme schopní udržiavať a rozvíjať tradíciu, biznis, pohodlný život, kariéru.

Uniká nám skutočná podstata spoločenstva (vnímať svojho brata, svoju sestru mimo rámec kresťanskej povinnosti či duchovnosti). Nemáme cirkevnú kultúru, ktorá by ľudí niesla. Máme Boha, z ktorého môžeme čerpať, ale máme nedostatok ľudí, z ktorých môžeme čerpať v spoločenstve. Zdravé spoločenstvo potencuje duchovnú silu jednotlivcov a tí ju prenášajú na svoje okolie (stávajú sa prístavom pre iných). Človek, ktorý nemá svoj prístav, nemá ani pevnú pôdu pod nohami.

Počas liturgie sa cítime spokojne/nespokojne v závislosti od toho, aká krásna je homília a aký úžasný je kňaz.

V kostoloch sme teoretici, niečo hráme pred obecenstvom, mimo nich už často nie sme ani to. Nemáme vnútornú radosť ani živú vieru, nevieme, čoho sa chytiť, od čoho začať, nie sme si istí potrebou zmeny a keďže žijeme vo svete s deficitom skutočných duchovných vzorov, nie sme dostatočne motivovaní, tápeme.

Chceme meniť iných, aby sme nemuseli meniť seba.

Rozoberáme Sväté písmo na súčiastky a z rôznych pohľadov namiesto toho, aby sme nad ním rozjímali a aplikovali ho do svojho každodenného osobného života (Čo Boh hovorí mne touto staťou a nie to, aké krásne príklady som na túto stať počul!), chceli každý deň pokročiť v cnosti. Ak iný povie za nás niečo, čo by sme mali cítiť, ale čo možno osobne necítime, zakrpatievame v osobnej spiritualite, nevieme, o čom sa máme rozprávať s Bohom, ktorý je od nás vzdialený milióny svetelných rokov. Sme ovce, ktoré pasívne prijímajú, no netvoria, chvíľu sa nadchnú a opäť sa vrátia tam, kde boli predtým, ktoré zabudli rozvíjať osobného ducha, pestrosť vnútorného sveta, duchovnú gramotnosť, a tým značia všetky spoločenstvá.

Úvaha

Každý si z Boha vyberá jemu najbližšiu vlastnosť, pretože Boh je bohatý a neopísateľný. To neznamená, že si každý formuje svojho boha. Človek mal v sebe nosiť autentický kúsok Boha, no vedome to odmietol. Dnes sú v nás skôr artefakty Boha a tí, čo skutočne poznajú Boha, sú endemitmi. Dnes v nás ostala skrytá túžba po Bohu, no keďže nevieme, že bez Boha duša umiera, nevieme už po čom inom túžiť, aby sme si zachránili dušu. Skúšame všetko, aby sme cítili vnútorný pokoj a radosť, ale nič nie je také silné ani trvalé.

Pre mňa je Boh otec a učiteľ cností, ktorý ponúka človekovi návrat Domov. On chce, aby jeho stvorenie bolo hrdé na to, že v sebe nosí kúsok Boha. Boh je zdroj všetkej duchovnej sily a dobra, ktoré nie je dobrom človeka, ale dobrom duše človeka. Z tohto zdroja vyžarujú lúče pravého poznania. Niektorých zasahujú, inými len prechádzajú.

Boh - dokonalosť duchovných hodnôt, ktoré je človek schopný obsiahnuť len zlomkom plnosti, ktorú nadobúdajú v Bohu. Boh - energia, "slnečné lúče pre solárny panel." Sila Boha sa zhmotňuje i premieňa, a stáva sa všetkým, čo pracuje pre dušu človeka, aby mala večný život. My Božiu podstatu nikdy neodhalíme, nepochopíme jeho logiku ani existenciu.

Azda pre kresťana je najhorší výsmech za pokoru, obetu, lásku, zdržanlivosť a vieru. Preto sa mnohí bezmocne dívame na to, ako sa človečenstvo rozpadá na márne kúsky? Ak sa vytráca láska, svet prestáva vnímať Boha. Ak svet prestáva vnímať Boha, vytráca sa láska. Môžu nás zosmiešňovať, dokazovať neexistenciu Boha, môžeme sa cítiť osamelo, môžeme Bohu nerozumieť a pochybovať, no i tak vieme, že On je. Nie všetci poznajú ten zlomok poznateľnej veľkosti Boha a nie všetci ho cítia. Iba Boh rozhodne, komu dá poznať záblesk svojej energie, podstatu a poslanie duše pochádzajúcej z neba. Nikto si nezaslúžil tento dar, ale každý má šancu ho zažiť.

Kľúčom k poznaniu Boha je láska. Kto veľmi miluje, tomu sa Boh dáva poznať. Kto miluje najmä seba, ten vníma Boha ako najväčšiu prekážku a usiluje sa znepriateliť Boha aj iným. Argumentuje pokrytcami a Bohom ako krutovládcom a obmedzovateľom. Ako môže niekto nenávidieť bytosť, ktorá neexistuje? Môžeme nenávidieť len to, čo je, ale čo nechceme, aby bolo. Takýto človek buď zomrie vo svojej nenávisti, nevere a zaťatosti, alebo si Boh i jeho tvrdohlavosť a húževnatosť použije pre svoje ciele po obrátení človeka. Človek nemá moc priviesť iného človeka k Bohu, ani mu dať dar poznania Boha. To môže len Boh, ktorý najlepšie vie, či a kedy je niekto pripravený vstúpiť do sveta Božej logiky a spolupracovať s Bohom, nie s bohom, a nebyť chvíľkový. Boh chce, aby sme prinášali úrodu. Nestvoril nás pre to, aby sme sa nechali pasívne unášať životom a preberali na seba úlohy či roly iných. Vlažný kresťan je ako zlá reklama, ktorá sa šíri do celého sveta, a ktorej sa už nikto ďalší nezbaví. Jedným je na pohoršenie, druhí si z nej berú príklad.

Neprajníci viac kričia od vnútorného zlomenia, krivdy a sklamania, ako by mali naozaj nenávidieť Boha. Oni len stratili vieru v dobro a sklamali sa v iných ľuďoch, nie sú naplnení šťastím a z toho obviňujú Boha a lezú im na nervy iní veriaci. Myslia si, že to dobro, ktorého sú niektorí ľudia schopní, by boli schopní robiť aj bez Boha. Mýlia sa však, pretože napriek láske, obetám, pokoju a entuziazmu týchto ľudí, ich svet nenosí na rukách. A keby nebol Boh, už by nemali dôvod zotrvať, nemali by odkiaľ čerpať, uschli by. Tu odporcovia opäť argumentujú tým, že je to len placebo efekt alebo slepá dôvera. Alebo že každý národ má svojich hrdinov či svoje mýty. Boh však nie je ilúziou, pretože ani hrdinovia či mýty nedokážu dostatočne motivovať k trvalej premene. Dokonca nikto sa ani sám od seba nedokáže zmeniť len silou vôle. Mŕtve báje ani mýty si nemôžu vybrať človeka a dať mu dar poznania dobra a zla a pravej lásky. To môže len bytosť, ktorá pozná a rozlišuje každého jednotlivca a v ktorej koluje životodarná energia (moc meniť a privádzať do správneho cieľa každého jednotlivca jedinečnou cestou).

Ani si nevieme predstaviť, koľko stôp zanecháva jeden náš skutok alebo nečinnosť v našej osobnej budúcnosti, a niekedy i pár sekúnd s nami alebo pár chýbajúcich sekúnd s nami presmeruje životné dianie a osud iného ako výhybka. Boh zahladzuje negatívne stopy, ktoré často chtiac-nechtiac nechávame v srdciach iných. Smeruje udalosti v prospech našej duše. Nikto iný to urobiť nedokáže. To, čo my vnímame ako krutosť Boha, je nástroj Boha, ktorý má premieňať naše duše i duše iných. Či už vidíme dieťa umierajúce hladom, chorobou, genetikou zohavené dieťa alebo dieťa zabité niečiou zbraňou, jeho duša je nesmrteľná a Bohu ju nikto nevezme. V Božej logike naše telo nie je podstatné tak ako duša. Čo však "vníma" duša v živom tele, to usvedčuje a podnecuje.

Farizej si povie, že je dobré, ak nie je ako ostatní a svoje vybočenia z cesty neustále ospravedlňuje. Človek so zdravým vzťahom k Bohu, ktorý sa odráža aj vo vzťahoch s inými ľuďmi v praxi, si uvedomí svoju bezmocnosť v osobnom boji proti hriechu a odkázanosť na Boha. Vie, že bude ďalej hrešiť, že hreší viac, ako ktokoľvek iný, no ten istý hriech ho zároveň pohýna k tomu, aby vytrvalejšie hľadal spásu a cenil si odpustenie. Uvedomuje si, že ak prestane rásť v láske, nemôže si nárokovať na nebo.

Kresťan, ktorý nebol milovaný láskou, akou nás miluje Ježiš, nebude schopný dať takúto lásku. Neskôr ju môže dokonca odmietať, zvlášť, ak žil dlho v bolesti, už nedôveruje a má strach z doteraz nepoznaného.

Pocit, ktorý v sebe nosí každý vtedy, keď sa pokúša dívať sa na iných ľudí, svet i seba samého z Božej perspektívy, je ten najkrajší na svete, lebo vtedy sa učí skutočne milovať a prežíva radosť z lásky bez podmienok a zo všetkých vecí, ktoré dáva Boh. Duchovne silní ľudia budujú túto kultúru a ukazujú cestu, ako prežiť v objatí rodiny či priateľstva.

Boh nás veľmi miluje a On stojí nad všetkým. Hodnota úprimnosti je nevyčísliteľná najmä v dnešnej dobe. Cesta pravdy je zároveň cestou k Bohu i k sebe samému. Je lepšie padať cestou dopredu pri hľadaní pravdy, ako opatrne cúvať zo strachu pred ňou.

Čo ma naučila moja viera?

  • vážiť si človeka a vidieť v ňom dobro
  • odpúšťať a dávať druhé šance
  • dotýkať sa prírody srdcom, mať v úcte život i chlieb
  • potrebe sebareflexie a sebakritiky
  • vnímať hodnotu duše a priateľstva
  • láske k duchovným hodnotám, ktoré nevnímam ako obmedzenie
  • vedieť prehodnotiť názor a držať sa správneho
  • rozlišovať vzácne od zbytočného
  • nesúdiť, ale vžívať sa
  • prekonávať strach a hľadať pravdu
  • rovnováhe pokory a hrdosti
  • držať slovo, mať zásady, uspokojiť sa s tým, čo mám
  • potrebe odovzdávať to, čo nie je moje
  • poznaniu, že ani ja nepatrím sám sebe
  • obetovať sa...

Kto je Boh, aké má meno a kde býva?

  • poznanie a príčinnosť
  • žriedlo múdrosti
  • zdroj pokoja
  • rozdávač nádeje
  • rozsievač cností
  • nositeľ pokoja
  • majster slova
  • šíriteľ pravdy
  • úzka cesta a tesná brána
  • život v plnosti
  • studňa poznania
  • učiteľ lásky a milosrdenstva
  • tíšiteľ bolesti
  • zrkadlo
  • jeho mená sú Veľký, Dokonalý, Neohraničený, Trpezlivý, Verný, Spravodlivý, Vnímavý, Nelogický
  • duch i telo
  • pre i proti
  • býva tam, kde je pozvaný a predsa nikomu nepatrí, nie je ilúziou pochabých či výmysel slabých...

Ak už raz kresťanom, tak akým nebyť?

  • neúprimný
  • často smutný
  • váhajúci konať dobré veci
  • negatívny
  • bez lásky a rodinného ducha
  • vyhovárajúci sa na nedostatok času
  • ospravedlňujúci svoje skutky alebo nečinnosť
  • pasívny v konaní skutkov milosrdenstva
  • vyvyšujúci sa nad ostatných
  • človek dvoch tvárí
  • vyberavý
  • izolujúci sa
  • bez lásky kritizujúci, napomínajúci
  • zaslepený
  • márnivý
  • malomyseľný
  • vlažný
  • lenivý
  • ľahostajný k cnostiam i iným ľuďom
  • robiaci zle zo zvyku
  • tvrdohlavý
  • neporiadny
  • zanedbávajúci
  • neverný
  • vypúšťajúci z úst zbytočné slová alebo slová, ktoré rania, slová, ktoré sa nedodržia
  • neschopný sa úprimne poďakovať alebo sa ospravedlniť
  • neschopný sa pokoriť, ak je treba
  • nepoctivý
  • posmievajúci sa
  • zloprajný
  • cynik
  • alibista
  • individualistický
  • ustráchaný
  • nestály
  • zbabelý
  • hedonista
  • zvyknutý klamať
  • závistlivý
  • falošne súcitiaci
  • svetácky
  • nerozvíjajúci svoje talenty
  • nerozumný
  • živiaci v sebe krivdu
  • neschopný odpustiť (sebe, ostatným)
  • s tendenciou každého zachraňovať
  • odmietajúci trpieť
  • nepoznajúci Sväté písmo
  • neschopný nájsť si svoje miesto v živote a žiť v harmónii so sebou, s inými ľuďmi i prírodou...

"Láska je schodiskom, po ktorom sa približujeme k Božej podobe." Friedrich Schiller

"Neviem, ako vyzerá Boh. Nepredstavili mi ho rodičia a nezažil som ani zázraky, ktoré by ma presvedčili o jeho existencii. Niečo ma však nieslo na rukách, keď to iní nedokázali."

"Dokážem milovať Boha preto, že mi dáva slobodu ho poprieť." Rabíndranáth Thákur

"Keď sa pominiem v Bohu, budem tam, kde som bol predtým večne." Angelus Silesius

"Boh je večný a prichádza k ľuďom cez lásku." Ján Pavol II.

"Je nemožné správne vládnuť svetu bez Boha a Biblie." George Washington

"V živote sa treba mýliť. Mýliť sa totiž znamená poznávať." Romain Rolland